Výlet na Ukrajinu

Na Ukrajinu som cestovala s neistými myšlienkami. Čakala ma veľmi dlhá cesta. Po príchode som však zostala veľmi milo prekvapená.

Nedávno som mala možnosť navštíviť Užhorod. Pohraničné mesto, ktoré sa nachádza na západe Ukrajiny, láka návštevníkov pre svoju zaujímavú históriu. Mestom preteká rieka Už, vďaka ktorej nesie aj svoj dnešný názov.

Vo význame by sme mohli chápať Hrad nad riekou Už. Rieku taktiež lemuje najdlhšia lipová alej v Európe, ktorú tu vysadili vojaci počas prvej Československej republiky.

Centrum ponúka návštevníkom či obyvateľom možnosť navštíviť mnoho zaujímavých podnikov. Ak máte chuť na klasickú ukrajinskú kuchyňu, vychutnať si skvelé chladené pivo, zamlsať si na tekutej čokoláde, alebo vybehnúť len tak na pizzu, na korze nájdete skutočne všetko.

Užhorodská hradná pevnosť

V blízkosti centra sa nachádza hradná pevnosť, ktorá bola postavená v 13. storočí. Vo vnútornej expozícií môžeme obdivovať ľudové kroje a remeslá, či živočíšnu ríš v Karpatoch. Hneď vedľa hradnej pevnosti sa nachádza Skanzen ľudovej architektúry Zakarpatskej dediny, ktorý sa oplatí navštíviť.

Užhorod má tri významné historické centrá, ktoré jednoznačne musíte niekedy navštíviť. Je krásne pozorovať mix histórie (Rakúsko-Uhorsko, Československo, Sovietsky zväz), ktorý sa tu vytvoril.

Čo musíte v Užhorode navštíviť?

  • historické centrum a korzo (pozn. ulica v centre mesta, kde sa pravidelne prechádzajú ľudia, promenáda),
  • hradnú pevnosť a skanzen ľudovej architektúry,
  • najdlhšiu lipovú alej v Európe,
  • botanickú záhradu s malým skleníkom a lesným parkom,
  • detskú železnicu,
  • Horjanskú rotundu,
  • pravoslávne kostoly,
  • synagógy (v meste ich môžeme navštíviť až tri synagógy, ktoré sú relatívne blízko seba),
  • katolícku katedrálu s jedinečnými maľbami v interiéri,
  • sochy, ktoré dotvárajú čaro mesta (napríklad najmenšiu sochu Švejka na svete)

Čím je Ukrajina pre mňa iná?

Stačil mi týždeň, aby som sa presvedčila, že toto miesto je nám tak blízke a predsa len vzdialené. Jazyková bariéra bola mnohokrát minimálna. Obyvatelia Užhorodu rozumeli často slovenčine (vďaka TV, rádiam, knihám a stále blízkym vzťahom), prípadne sme sa vedeli dohovoriť aj s angličtinou.

Taktiež som si zamilovala ukrajinskú kuchyňu. Šašlík, bograč, vareníky alebo hríby v každom chode? Cítila som sa ako v raji. Jediný problém bol možno v našej neznalosti cyriliky.

Pokiaľ sme chceli ochutnať jedlo z typického útulného podniku, jedálnemu lístku sme neporozumeli. V podnikoch na inej úrovni, sme mal možnosť vypýtať si ponukový lístok v anglickom jazyku.

Čo mi však výrazne utkvelo v pamäti bola kvalita potravín. Samozrejme, nemôžeme siahnuť hneď po tom najlacnejšom. Ale takú horčicu, ako som mala možnosť ochutnať tu, som na Slovensku ešte neochutnala.

Vlaky. Jednoznačne. Na Slovensku sme zvyknutí na klimatizované rýchliky, hodina vlakom znamená pre nás nekonečné cestovanie a pokiaľ na regionálnej trati nepremáva dvojposchodová súprava, cítime sa ako dobytok. Vážení, odporúčam ísť na Ukrajinu, aby sme si vážili, čo máme!

V prvom rade si musíme uvedomiť, že Ukrajina je veľká krajina. Kyjev je od Užhorodu vzdialený vyše 800km. Cestovanie vlakom so spiacimi vozňami by vám zabralo okolo 15 hodín. My sme mali možnosť cestovať miestnou „električkou“. Prejsť trasu 120km nám trvalo okolo 3 hodín.

Vysoké schody a nízke nástupišťa, drevené sedačkové lavice, to je ešte nič oproti WC, ktoré majú vlaky k dispozícií. Aj tento štýl má však svoje čaro.

Čo však hodnotím pozitívne? V každom vozni je jeden sprievodca. Vlaková doprava je tu skutočne lacná (študenti majú dokonca 50% zľavu) a sem tam si môžete vychutnať čaj alebo kávu, ktorú ponúkajú cestujúcim.

Na to, aby ste sa niekde cítili dobre, nepotrebujete niekoľko hviezdičkový luxus. Cesta mi ubehla veľmi rýchlo, videla som krásnu krajinu a cítila som sa tu skutočne pohodlne.

Ľudia sú všade rôzni, to je pravda. Veľmi často som sa tu však stretla s veľmi kamarátskym a pokojným prístupom. Ľudia sa bežne pozdravili na ulici, usmievali sa na seba, spoznávali okolitý svet.

Možno som sa na svoje dočasné okolie pozerala iným pohľadom, alebo som si ho idealizovala, ale my sa stále niekam ponáhľame. Do práce, do školy, plníme svoje diáre a ponocujeme, aby sme stihli všetko vypracovať včas. Tu ľudia vedeli zastaviť a zamyslieť sa skutočne nad tým, čo má zmysel.

Na Ukrajine sa platí ukrajinskými hrivnami. Kurz voči euru je veľmi výhodný (cca 1€ – 28 UAH). Najlepšie však je, ak si financie zameníte rovno na mieste. Osobne som si bola v zmenárni zameniť financie dva krát a po menších čiastkach. Je to tak lepšie, než keby som si mala domov odviezť hotovosť, ktorú už tak jednoducho nevyužijem.

Čo som si z Ukrajiny odniesla?

Jednoznačne veľmi veľa pozitívnych zážitkov, o ktorých vám budem ešte postupne písať. Nedá sa všetko zhrnúť do jedného článku.

Chcela by som vám viac povedať o meste a jeho histórií, o skanzene, ktorý som navštívila, o Užhorodskej národnej univerzite, kde som mala možnosť stráviť jeden deň a taktiež o Užockom priesmyku, kde som si okrem snehu zažila krásnu vychádzku v blízkosti hraníc s Poľskom.

Katolícky kostol v Užhorode

Hoci by sa týždeň na tomto niekomu zdal byť príliš dlhý, bola som veľmi smutná, že sme museli odísť. V najbližšom čase sem plánujem prísť ešte raz.

Prezrieť si opäť historické uličky či budovy, obdivovať sochy, stráviť príjemné jarné poobedie v lipovej aleji a pozorovať rieku, alebo niečo robiť. Len tak, pretože sa mi tu páči.

Pretože médiá nám často odsúvajú sprostredkované informácie, ktoré niekedy neodrážajú skutočný obraz sveta a pokiaľ niečo nezažijete na vlastnej koži, neuveríte, aké skvelé to dokáže byť. Neverila som, že Ukrajina je taká čarovná. Teraz to však viem.