Štúrovo – Ostrihom

Výlet za poznaním, kultúrou a krásnym zážitkom. Južná časť našej krajiny nesklamala a ani naši susedia. Ten deň skutočne stál za to a my si odnášame tie najkrajšie spomienky.

Vonku pekné počasie, v práci pár dní voľno. A čo ďalej? Povedali sme si s kamarátkou, že využijeme tento čas na výlet smer Štúrovo-Ostrihom. Sama neviem čo ma motivovalo pre výber tejto lokality, ale recenzie od turistov boli len priaznivé. Navyše tie fotografie čo som videla z toho miesta, nedalo sa inak a bolo rozhodnuté.

Vychádzali sme z Trnavy – tu pršalo, bolo zamračené. Chvíľu sme sa báli, že bude zlé počasie i na mieste výletu, ale potom sme si nedali pokaziť náladu a riskli sme to. Zvolili sme vlakovú dopravu, cesta trvala niečo vyše dvoch hodín síce, ale vlaky boli pohodlné, miesto na sedenie sme si našli i bez miestenky. Žiaden problém.

Než sme vyrazili na cestu, naštudovali sme si mapku cez internet. Priateľ mi poradil síce taxíky, videla som aj autobusy, ktoré premávali tým smerom, ale čo môže byť lepšie, než opálenie na pandu?

Zvolili sme preto pešiu hromadnú dopravu, kde sme si užívali hodinovú cestu rovno okolo polí, ktorá nás delila medzi železničnou stanicou a Dunajom. Výhľad na baziliku sme však mali už z tejto prechádzky, čo mi vôbec nevadilo – pohľad bol príjemný.

Prvý pohľad na Dunaj a baziliku zblízka bol wau! Nielenže som sa dozvedela o zvládnutej skúške z angličtiny, ale videla som aj pokojnú hladinu veľkej rieky. Vetrík, ktorý pofukoval, sa jemne hral vo vlasoch.

Zrazu nám teplé počasie prestalo prekážať a užívali sme si ten pohľad. Štúrovo je mesto ležiace na juhu Slovenska v Nitrianskom kraji, asi 200 kilometrov od mesta Szombathely alebo obce Tihany v Maďarsku.  Ak nehľadáte históriu a kultúru, nachádza sa tu aj termálne kúpalisko. My sme zvolili miesto pre oddych a načerpanie novej inšpirácie.

Katedrála Panny Márie a svätého Adalberta alebo Ostrihomská bazilika, je klasicistický kostol v Ostrihome. Je najväčším kostolom v Maďarsku a patrí i medzi najväčšie kostoly v Európe, presnejšie zastáva 18. miesto. Výstavba baziliky sa konala v rokoch 1822-1869. Ku katedrále na druhú stranu sme sa dostali po moste Márie Valérie.

Most Márie Valérie spája Slovensko s Maďarskom, presnejšie Štúrovo s Ostrhomom a zároveň ním vedie aj štátna hranica. Most postavili v roku 1895. Pomenovanie dostal podľa štvrtej dcéry rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa a Alžbety Bavorskej (známej ako Sissi).

V roku 1944 ho zničili nemecké vojská pri ústupe. Výbuch poškodil dva nosné piliere a most bol nepoužívateľný. Po Dunaji premávala 56 rokom kompa, ktorá spájala susedné brehy.

Most uzrel nové svetlo až v roku 2001, kedy bol obnovený z eurofondov, kedy bola na ňom vykonaná komplexná rekonštrukcia.

Ostrihom je mesto v Maďarsku. Prvými obyvateľmi boli Kelti, neskôr Rimania. Leží na rieke Dunaj, priamo oproti mestu Štúrovo. Celé mesto na nás zanechalo pokojný dojem. Všade bolo ticho, ulicami sa rozliehal detský smiech z neďalekej škôlky.

Cesta do baziliky bola veľmi krásne značená. Vždy je najlepšie nájsť skratku smerom hore, aby sme boli čo najrýchlejšie v cieli a čo najdlhšie si vychutnali ten pocit oddychu a pôžitku z miesta.

Zvolili sme nenápadné schody medzi domami. Najprv kamarátka pochybovala, či niekam vedú. Zo slov útechy celkom vzišlo, pretože schody boli čím ďalej tým strmšie a dúfali sme, že skutočne niekam vedú a nie je to len slepá vychádzková cestička

Úprimne netuším, či hore vedie aj iná cesta. Zo zadnej strany určite áno, pretože tam prichádzali turisti aj s autobusmi, ale myslím, že sme zvolili tú najlepšiu voľbu, i keď kardio zaslúžené.

Kto má problém s pohybovou sústavou, cestičku určite neodporúčam. Avšak ten pohľad na slovenskú stranu a Štúrovo zhora stál za to!

Všade bolo veľa turistov rôznych národností. Od stien sa odrážala dobová hudba pouličných umelcov. Rozhodli sme sa baziliku obísť dookola. Našli sme tam aj veľmi milý obchod so suvenírmi, kde si môžete zakúpiť aj lístky do baziliky.

Okruhov je veľa, buď len časť, alebo celá prehliadka, za ktorú dospelá osoba zaplatí 1400 HUF (kurz 300 HUF = 1€, ktorý tam mali vyzobrazený). Kto si nevezme forinty nevadí, dá sa platiť aj kartou. Pre krátky čas, ktorý sme mohli na tomto mieste stráviť sme sa ale rozhodli návštevu interiéru a vyhliadky z baziliky pre ďalšiu návštevu.

Tento pohľad na baziliku však stál za to. Bolo veľmi obtiažne ju vyfotografovať bez veľkej kopy turistov, ale čakanie sa oplatilo. Ten pokoj, čo z tohto miesta vyžaroval vo mne zanechal svoju stopu doteraz. Poviem vám, chcela by som sa tam vrátiť, pretože tam bolo nádherne.

Ako to býva zvykom, po dlhej prechádzke vždy človek dostane hlad. Hlavnú ulicu lemovalo mnoho reštaurácií, ale priateľ mi odporučil  Stredovekú sedliacku reštauráciu – pozor, nemýľte si ju s Rytierskou reštauráciou!

Zvonku veľmi nenápadná, interiér úžasný. Cez leto máte možnosť sedieť i na vonkajšej terase, kde sme sedeli i my. Preto s interiéru fotografie nemám, ale čarodejnica v klietke uprostred miestnosti bola veľmi impozantná.

Hneď po gilotíne a hlavy v košíku hneď veľa nášho stola na terase. Hneď po príchode nás personál privítal so slovami: “Ahojte bosorky, čo budete žrať a slopať?” Možno pre niekoho vulgárne, ale pre nás humorné a iné. Čašník v dobovom odeve nám doslova hodil jedálny lístok a odišiel dozadu.

“Vitaj cudzinec v našom skromnom,ale hlučnom šenku,chystáme sa pohostiť ťa chutným jedlom,naplniť ťa pivom,vínom a čistou vodou, ktoré zvlažia tvoje suché hrdlo. Pretože si zavítal do stredoveku nediv sa,keď ti veselá šenkárka smelo tyká a šenkár hlasno vykrikuje.

Ich chovanie sa možno zdá byť trocha drsné, ale v podstate sú to dobrí ľudia. Postarajú sa, aby si posedel na mäkkom s plným bruchom a potom odchádzal chudobnejší o niekoľko zlaťákov. 

Keď ťa oslovia sedliak, sedliačka,lúpežník, alebo čvarga zlodejská, to nie je preto, že by ťa chceli uraziť avšak stredovek nie je súčasnosť.  Pohodu a dobrú náladu všetkým prajú šenkárky, krčmári a kuchári.” 

Skutočne, dobrá nálada panovala všade. Jednotlivé chody v menu mali veselé názvy, personál bol úplne úžasný, jedenie bez príborov bolo náučné a keď sme sa pýtali na toalety, na čo kamarátke odpovedali, my nemáme len hajzle, sme sa hlasno rozosmiali.

Reštaurácia splnila svoj cieľ a i napriek vyšším cenám bolo jedlo úžasné, chutné a hlavne veľká porcia.

Ak sa nebojíte vyskúšať niečo nové, určite odporúčam tento podnik. Možno to pre niekoho príde ako vulgárnosť, ale skutočne v stredoveku to bolo iné a tu vám ten pocit dožičili. Najmä keď ste poďakovali za utierku namiesto servítky a čašníčka vám odpovedala: “máš začo”.

Mám veľmi príjemný pocit z dnešného dňa. Výlet, na ktorý určite obe nezabudneme, si rady zopakujeme o krátky čas, pretože ešte mnoho miest sme nepreskúmali. Toto je pre mňa ten najlepší relax a darček, aký môžem dostať.

Chvíle strávené s človekom, ktorého mám rada na príjemnom mieste. Spomienky si uchovám v pamäti a na pamäťovej karte svojej zrkadlovky a veľmi rada budem na ne stále spomínať. Už sa teším na ďalšie cesty, ktoré máme pred sebou!