Jaji bloguje

Vo svete kníh
Starká, čo mala vrtuľu v zadku je silný príbeh inšpirovaný skutočnosťou

Starká, čo mala vrtuľu v zadku je silný príbeh inšpirovaný skutočnosťou

Anotácia

Zuzkina starká bola jednoduchá dedinská ženička s vrtuľou v zadku. Nič ju nezastavilo, keď si niečo zaumienila. Vnučka u nej prežila najkrajšie chvíle svojho detstva a považovala ju za svoju mamu.
No zdanlivo šťastné detstvo skrýva pod škrupinou udalostí smutné rozhodnutie Zuzkinej mamy. Traumatizujúca udalosť zanechá v Zuzkinej duši rany a podvedomý strach.
Po rokoch si matka zistí Zuzkino telefónne číslo a začne jej vyvolávať. Napriek tomu, že sa už dospelá dcéra nechce vracať do minulosti, mama Rela neúprosne až bezcitne otvára Pandorinu skrinku.
Zuzke sa postupne vynára pred očami desivá minulosť, peklo na zemi, ktoré prežila, a spomienky naň jej spôsobujú veľkú duševnú bolesť.
Rozhodnutie, či prijať mamu a jej rodinu do svojho života, je ťažké. Ako to nakoniec dopadne? Dokážu si tieto dve ženy nájsť k sebe cestu? (Skutočný príbeh).

Kniha mi pripomenula moje detstvo

Zuzka žila u starých rodičov, ktorí v úplnej miere nahradili jej rodičov. Matka sa o ňu nevedela (a podľa mňa aj nechcela) postarať. Manžel jej bol prednejší, než zdravie a život svojho dieťaťa. Myslím si, že pre dievčatko bolo najlepšie, keď sa ocitla u starkých. Práve tam prežívala najväčšie dobrodružstvo, rodinnú pohodu a prvú lásku. Mnohé veci vieme zhodnotiť až s odstupom času, no sama Zuzka vedela, že jej nikde nebude lepšie tak ako tu.

Po celý čas som príbeh čítala so zatajeným dychom. Zuzka nám postupne prerozprávala svoj životný osud. Dozvedeli sme sa, prečo ju vychovávali starí rodičia, ako sa jej nažívalo a aj aký mala na nich názor. Isté okamihy mi pripomenuli, čo som kedysi prežila ja. Možno aj preto som si k hlavnej hrdinke pomerne rýchlo našla cestu. Vedela som ju pochopiť.

Práve preto bola pre mňa anotácia trochu mätúca, pretože pre mňa nebol primárny cieľ poukázať na vzťah matky a dcéry a dôležité rozhodnutie. Pre mňa bol najdôležitejší obraz starkej, ktorá si vždy dokázala poradiť a práve to bolo na nej obdivuhodné. To sa Zuzka naučila do dospelého života.

Ak by sme sa mali na knihu pozrieť ako na celok, dej plynul postupne. Po celý čas prevládali opisy a rozprávač nad dialógmi, ktorých tam bolo minimum. Osobne to nevidím ako problém, ale takto sa mi príbeh podobal skôr denníku. Autorka sa s textom tak dokonale pohrala, že bol pútavý a neustále sme odhaľovali niečo nové. 

Ružena Scherhauferová taktiež často využívala pri písaní hovorové slová. Mne ako čitateľovi neboli neznáme, no mladšie generácie alebo čitatelia, ktorí sa s nimi bežne nestretávajú, môžu mať problém porozumieť niektorým významom. Tak isto aj mestečko Parndorf nebolo nijak vysvetlené či už autorkou alebo vydavateľstvom. Pre tých, ktorí by nevedeli, ide o lokalitu v Rakúsku, kde sa okrem iného nachádza komplex obchodov rôznych značiek.Je v blízkosti hraníc so Slovenskom, preto tam často počujete v rade našu ľúbozvučnú slovenčinu. Tu vidím trochu chybu vydavateľstva, že v knihe sa nenachádzajú poznámky, ktoré by predišli tomu, že niektorí možno budú musieť googliť. Treba sa radšej venovať knihe a nie na zadné strany dávať reklamy na iné knihy z portfólia.

https://www.instagram.com/p/BripFbUneUv/

Autorkin štýl sa mi páčil. Je vidieť, že má písanie v malíčku. Pripútala si ma k sebe svojim príbehom. Kniha, ktorá je členená na kapitoly, sa  dobre čítala. Z každej strany sršali rôzne emócie – radosť, strach, smútok, šťastie, láska. Ak moje články čítate už dlhšie viete, že sa veľmi zameriavam moje pocity pri čítaní a hĺbku odkazu, ktorý nám chce autor predať. Myslím, že tu si dokážeme nájsť to svoje. Presne som však vedela, aký obraz má Zuzka o svojich milovaných starých rodičoch. Taktiež ma veľmi pobavila situácia s chlebíkom alebo s pieckou.

Cit, ktorý Zuzka prechovávala k starým rodičom, bol silný. Hlavne k starkej. Neviem, koho sa presne táto skutočná udalosť týka, ale rodinná láska bude cez čitateľov len a len silnieť a nikdy nezmizne. Myslím, že autorke sa podaril zámer zvýraznenia starkej ako veľmi silnej ženy.

Tak isto pozitívne hodnotím obálku – jemný dizajn, ktorý je doplnený o autentické fotografie dodali knihe ten správny šmrnc a atmosféru.

Komu knihu odporúčam

Starká, čo mala vrtuľu v zadku je pre mňa tak trochu iná kniha (v dobrom). Zuzka sa nám úprimne vyrozprávala. Povedala čo prežila, a prečo sa zachovala tak, ako sa zachovala. Nemôžeme jej zazlievať stretnutie s matkou a ani žiadne rozhodnutie, ktoré urobila. Cítila to tak. Láska k starkej a starkému bola silná a upokojujúca a veľmi sa mi páči, ako nám všetko autorka podala. Hoci sa v príbehu nachádza minimum dialógov, ide o veľmi úprimnú spoveď, ktorá by si pokojne zaslúžila viac strán.

Kniha by mohla baviť tých, ktorí radi čítajú o živote. Nie vždy je pre nás pripravený dobrý osud, ale všetko sa dá zvládnuť. Starká, čo mala vrtuľu v zadku vám priblíži nielen výnimočnú osobu, ale aj deklaruje, že vždy existuje nádej na lepší život. Treba sa len chopiť šance a nevzdávať to. Celý príbeh sa mi čítal s ľahkosťou, takže za mňa určite palec hore.

Druhý názor na knihu nájdete u Drominička číta.

2 comments found

  1. Kniha Starká, čo mala vrtuľu v zadku je napísaná s láskou a nadhľadom. Cítiť to zo slov a viet ktoré autorka použila.Rada som si ju prečítala.Zasmiala som sa, ale si aj poplakala. Odporúčam všetkým, ktorý máte radi knihy zo života.Želám autorke veľa nových impulzov do ďalších kníh.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.