Jaji bloguje

Vo svete kníh
Som doktorandka a som šťastná I #Jaji o sebe predrádza

Som doktorandka a som šťastná I #Jaji o sebe predrádza

Pred pár dňami som na IG dostala správu s požiadavkou, či nenapíšem moju cestu na doktorandské štúdium. Môj pracovno školský život je tak pokrútený a divný, že som chvíľu nevedela ako to všetko spísať. Teraz sa pekne usaďte a ak vás zaujíma, prečítajte si moju cestu do role mladého vedeckého pracovníka.

Základná škola rozhoduje o všetkom

Na základnej škole som sa neučila zle. Pôvodne som chcela ísť aj na gymnázium zamerané na matematiku. Ibaže rozvod rodičov, prístup mnohých učiteľov a moje slabé sebavedomie sa podpísalo na tom, že som chcela ísť nakoniec na školu, kam pôjde moja kamarátka. Som všestranný človek, takže aj keby som študovala chémiu, nevadí mi to. Skončila som na Strednej zdravotníckej škole v Trnave. Po troch dňoch kamarátka prestúpila na inú školu a mňa tam nechala. Chvíľu som nevedela čo robiť, ale nakoniec som sa otužila a zostala som v nie celkom pohodovom kolektíve. Rozčuľujete sa nad personálom v nemocniciach? Pozrite sa už na ich štúdium. Človek, ktorý rok šikanuje spolužiaka, nemôže byť dobrou sestrou, aj keby sa pretrhol. A potom nám tento empatický personál robí na urgentnom prijme a iných dôležitých oddeleniach. Týmto ich pozdravujem a dúfam, že sa ich prístup čo najmenej odrazí na pacientoch. Aj keď ako som bola svedkom, už sa odrazilo.

Po rokoch som sa pýtala sama seba, prečo nemám sebavedomie na školu, keď som mala vždy dobrý priemer (čo si budeme hovoriť maximálne som mala 2 alebo 3).  Nuž a zistila som, že ma veľmi ovplyvnila pani učiteľka na základnej škole. Spolužiak ma vytlačil do trávy, že som po nej stúpila. Komu dohovárala? Mne. Vraj som ju šokla. Spolužiak mi hodil do hlavy kameň. Aký požičaj, taký vráť. Hodila som ho po ňom späť. Neverila som, že sa trafím a trafila som sa (mala som 8 rokov). Komu pani učiteľka dohovárala? Mne. Podobných prípadov bolo nespočetne veľa, aj keď som argumentovala, že nie vždy som to zavinila ja. A úplne ma dostalo, keď sme mali opisovať jeden obraz s deťmi. Bolo ich tam fakt veľa, ale hádajte, kto jediný podľa jej menovania nebol na tom krásnom umení. Ja. Po týchto rokoch som si hovorila, načo sa budem vyhovárať, že som v škole výnimočná a že niečo dokážem. Keď zjavne podľa ľudí na to nemám. Neskôr som pani učiteľku stretávala na výtvarnej škole. Ani za nič som jej neverila, že ma má rada. Výtvarnú som neznášala.

Ja len dúfam, že takýto nie sú všetci učitelia na základných školách, pretože to deťom ublíži. Veľmi.

Netreba a báť a to ani vysokej. Nekúše

V čase, keď som sa hlásila na vysokú školu (odbor informatika), tak vyhodili moju sestru zo štúdia a aj niektoré jej bývalé spolužiačky. Hádajte, kam som nešla. Na vysokú. Nakoniec som maminu ukecala v nápade, že pôjdem na nadstavbové štúdium a dokončím si vzdelanie všeobecnej sestry. Potom pôjdem na vysokú a keby ma náhodou vyhodili, budem sestra. Tri roky na to som úspešne absolvovala štúdium. Dokonca som sa chcela  zamestnať v nemocnici na polovičný úväzok na chirurgii, ale nevzali ma. Že by to nebolo fér voči iným. Dnes sa len čudujem, ako sa stále sťažujú na to, že im chýba personál, keď si ho oni sami odlákali. Tak som zostala pracovať v maloobchode, kde mnohým prekážala moja ambicióznosť, moje vzdelanie a v konečnom dôsledku ja. Dám vám jednu radu. Ak si chcete v práci robiť kamarátov, nerobte to.

Keďže som dodržala môj sľub samej sebe, dostala som sa na vysokú. Najprv som chcela do Olomouca, potom do Bratislavy a nakoniec som zostala v Trnave. Môj výber? Marketingová komunikácia a ja dnes viem, že som si nemohla vybrať lepšie.

#FMKpeople nie je len pojem

Ak niekto “nadáva” na úroveň vysokej školy alebo v tomto prípade univerzity, mal by sa pozrieť najprv sám na seba. Od prvého dňa som sa stretávala s inšpiratívnymi osobnosťami, ktoré ma aj dnes neustále posúvajú vpred. Napríklad, keď mi vyučujúca povedala, že som z marketingu zo zápočtu dostala C a že mám na viac. Ja som sa z C tešila, keďže som bola po 7 rokoch v inom odbore. Hneď ma to schladilo. A posunulo. Zo skúšky som mala A. Alebo keď mi vyučujúca na seminároch (a nielen mne) povedala, že vysoká škola ponúka veľa možností. Je len na nás, či ich prijmeme alebo nie. Tak isto skúška z práva. Keď mi vyučujúci dal spätnú väzbu na mňa a na moju snahu.

Títo traja ľudia (a ďalší samozrejme v ostatných rokoch) sa podieľali na mojom rozhodnutí snažiť sa o doktorandské štúdium. Oni mi ukázali, kto som. Nastavili mi zrkadlo a ja som sa konečne videla taká, aká som. Šťastná, celá, ale s veľkými plánmi. Ľuďom na FMK záleží na ich študentoch a naozaj som sa necítila len ako číslo.

Odišla som po 7 rokoch zo zamestnania, postavila sa na vlastné nohy. Bolo to ťažké, ale po niekoľkých rokoch môžem povedať, že všetko bolo tak, ako to má byť. Keď som v práci chcela priniesť nejaký super marketingový trik, vďaka ktorému by boli zákazníci spokojní? Nie. Ako som si to mohla dovoliť. Dnes budem asistovať pri výučbe marketingu. To je irónia, však?

Ako som na tom dnes?

Dnes sedím v kaviarni pri univerzite a píšem článok. Cesta sem bola ťažká, ale zvládla som to. Každý rok som sa zúčastnila študentskej vedeckej konferencie, snažila som sa o výborný priemer (vo výsledku sa to odrazilo v červenom diplome a v Cene dekana za štúdijne výsledky), pomáhala som pri fakultných udalostiach a niekoľko rokov som zastupovala študentov v univerzitnom aj fakultnom senáte. Ďakujem im za dôveru. Snažila som sa aj v osobnom živote a aj v pracovnom. Môj blog dosiahol vďaka vám, čitateľom, nemalý úspech. Spolupracujem s mnohými značkami, za čo som veľmi vďačná. Možno aj na základe všetkých skúseností sa mi dizertačný projekt písal pomerne ľahko a nebojím sa toho.  Neviem, čo zavážilo najviac v prijímacom pohovore a vďaka čomu som tu, ale ja pevne verím, že je to mix mojej činnosti na univerzite, v pracovnom živote a aj to, aká som. Myslím, že všetko čo som tu spomenula a čo som prežila malo zmysel a doviedlo ma to až sem.

Mám strach. Ale ten zdravý. Záleží mi na fakulte, na mojom štúdiu. Chcem odovzdať študentom všetko, čo viem a čo dokážem. Chcem písať a dobre sa podieľať na vede a chcem, aby to všetko malo zmysel. Áno, som šťastná. Za to ďakujem jedine strážnym anjelom a VÁM.


Rada na záver. Ak premýšľate nad doktorandským štúdiom, skúste to. Makajte na sebe, nájdite super tému, splňte náležitosti na prihláške, nebojte sa pohovoru. Ak všetko dopadne dobre, máte možnosť podieľať sa na niečom úžasnom, čo ovplyvní veľa študentov. Budete publikovať svoje vedecké príspevky, čaká vás cestovanie, výučba, vlastné vzdelávanie a písanie dizertačnej práce. Ale to všetko je nič oproti tomu, keď uvidíte, že vaša práca má zmysel a že ste niečo dosiahli.

Ak máte nejaké otázky, pokojne mi napíšte. Alebo nechajte komentár. Ak budem vedieť, posnažím sa odpovedať. A čo vy a vaša kariéra?

 

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.