Názor na knihu od troch autorov. Nech sneží.

Knihu som si kúpila už pred rokom. Áno, hanbím sa za seba. Rok mi ležala na poličke a čakala, kedy na ňu príde rad. Kedy dostanem chuť na jej čítanie. Ale povedzme si na rovinu. Kniha má názov Nech sneží. Vonku sneží. Kde je problém?

Anotácia

Na Štedrý večer sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka, ale všetko s mierou. Pre nezjazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete.

Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným roztlieskavačkám či zháňať miniprasiatko v skolabovanom meste?

Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc… 
Dojímavé, zábavné, čarovné – tri skvelé príbehy od trojice najpredávanejších autorov pre mládež!“

Čo ma na knihe upútalo?

Meno John Green. Tento človek je pre mňa pán spisovateľ. Napísal niekoľko kníh, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.

Po prečítaní knihy však môžem tvrdiť, že pre mňa znamená viac, než jedno meno. A nielen on.

Rok počkala, tak rok počká

Prvý príbeh patrí Maureen Johnsonovej a jej Julie, pardon Jubilee. Mladá dáma nás na začiatku privítala veľmi nudným opisom všetkého, čo sa okolo nej deje. Meno, priateľ, rodinka a prečo vlastne na Vianoce nie je doma.

Pri týchto stranách som mala chuť knihu odložiť a povedať si, že to bola jednoducho zbytočná kúpa.  No nedalo mi to, prehrýzla som sa cez ďalšie strany, kde naša Jubilee stretla mladého Stuarta.

Vedeli by ste si predstaviť stretnúť neznámeho mladého muža, ísť k nemu domov, stráviť s ním a jeho rodinou sviatky, zahodiť mobil do snehového záveja, rozísť sa so svojou ročnou známosťou a behom pár hodín zamilovať sa do iného neznámeho muža? Ja nie, ale hlavná hrdinka to dokázala.

A hoci sa prepadol pod nimi ľad, nemali z toho ani len kašeľ či nádchu. Chápem, romantika, ale pre mňa veľmi nereálna. I tak takéto pozastavenie bolo pekné a príjemné.

Nenadchlo ma to, ale ani neublížilo a koniec príbehu o Jubilee a Stuartovi bol pre mňa príjemnou pauzou v každodennom strese a neustáleho sa ponáhľania niekam.

Druhý príbeh napísal John Green. Žiadna Hazel, ale mladá dáma menom Duke. Bláznivé dievča v chalanskej partií. Hrubá črta týchto pár kapitol, kde autor veľmi pre mňa až nútene opisoval dej a ich spoločné zážitky.

Moja intuícia mi napovedala koniec už od samého začiatku.  Veľmi mi celý dej pripomínalo jeho knihu Papierové mestá. Možno to bolo tou partiou, možno niečím iným. Neviem. Avšak ak by som ja mala ísť zimou dlhú cestu iba kvôli roztlieskavačkám.

Kamarát nekamarát, veru, zostala by som doma. Táto časť bola pre mňa do istej miery vtipná, plná dialógov. Neudržala ma ale v napätí čo sa stane a ako to skončí, pretože to je zjavné hneď od začiatku. Zápletka? Prepáčte, pán Green, tento krát sa nepodarila.

Lauren Myraclová sa postarala o záver tejto vločkovej publikácie, ktorá nám približovala Jebovu priateľku. A prosím, čítajte jeho meno po anglicky, aby sme predišli nedorozumeniam J… Vďaka druhému príbehu som na Jeba úplne zabudla.

Mladý, celkom sympatický mladý muž, s ktorým sa poznala Jubilee vo vlaku. Vravel niečo o svojej priateľke. Tu ju máme. Addie. Mladá dáma, ktorá chce silou mocou zmeniť priateľovo správanie, aby z nich bol dokonalý pár. Dovtedy asi nebol. Pretože silné gesto ako dôkaz lásky nestačí.

Veľmi som sa v tomto príbehu našla a mnoho mladých dám by si ho malo prečítať tiež, aby sa pre budúcnosť ponaučili a opustili svoje zvyky teatralizácie prakticky žiadnej krízy vo vzťahu.

Smutné piesne, tie najkrajšie spoločné fotky, zmena účesu, nechuť vyliezť päty z vlastnej izby a malé prasiatko Gabriel. Áno, až na to prasiatko to poznáme určite všetky. Až tak chcela mať dokonalý vzťah, že oň skoro prišla.

Čo ma upútalo?

Možno práve kvôli tomuto poslednému príbehu sa mi kniha zapáčila. Nie trochu, nie celkom, ale úplne.

Čo hodnotím pozitívne?

Nenápadné previazanie všetkých príbehov, ktoré spája jemné puto. Zabudnime na vianočné sviatky, alebo na lásku, ktorá sála z každej strany. Sú to roztlieskavačky vo Wafle House!

Čo ma zaujalo?

Keď Jubilee odhodila svoj telefón do snehového záveja. To je ešte ako tak v poriadku. Ale to, že ho potom našla partia pubertálnych dievčat a ten telefón fungoval natoľko, že dokázal ešte aj prijať hovor, tomu vravím v dnešnej dobe zázrak! Dokonca nepotrebovali ani misku s ryžou!

Čo je však úplne super, že hoci každý príbeh bol rovnaký, bol jedinečný, krásny a iný. Ako snehové vločky, ktoré radi chytáme jazykom. Vyzerajú rovnako, rovnako začnú snežiť, rovnako končia. Ale každú z nich čaká iná cesta, ktorou si musia prejsť. T

Tri celkom obyčajné, romantické až klišé príbehy, ktoré keby boli samé na pár stranách, by mňa ako čitateľa nudili. Avšak spolu vytvorili krásny vianočný príbeh, vďaka ktorému sa u nás doma rozosnežilo ešte viac.