Michal Škombár – Na rozhraní dvoch svetov
Túžba žiť plnohodnotne sa môže prejaviť rôzne. Cestovaním, písaním, pracovným nasadením. Michal Škrombár je obdivuhodný človek, ktorého si veľmi vážim.
„Ahojte, volám sa Michal a v písaní som objavil svoju vášeň. Mám len 26 rokov, no už som pár rokov dôchodca. (smiech) Milujem vytvárať nové svety a ten moment, keď vdychujem postavám život. Mám rád výzvy a vlastne aj preto som sa jedného dňa pustil naplno do písania kníh.
Málokto mi veril, že to zvládnem a možno práve to ma poháňalo vpred. Snažím sa vždy snívať vo veľkom a nie v malom. Preto mám aj s knihami ešte veľké plány. Moje príbehy vznikajú na základe obrazov, ktoré sa mi častokrát premietajú hlavou a ja sa ich snažím iba presne opísať,“ hovorí na začiatku o sebe talentovaný autor Michal Škombár.
Začítajte sa do nášho rozhovoru a spoznajte ho o niečo viac. Takéhoto odhodľaného človeka nestretnete každý deň.
Prečo si sa rozhodol písať knihy? Aký názor na tvoju kariéru ako autora malo tvoje okolie?
Náhodou som sa dostal ku e-knihám. Mohla za to reklama v telke. Po prvý krát v živote ma čítanie pohltilo a raz v noci som sa rozprával s Bohom. Hovoril som mu, že je vo mne túžba napísať niečo také.
A on mi ukázal príbeh v mojej hlave. Veľkolepý príbeh.
Moje okolie to nebralo príliš vážne. Aj moji rodičia si hovorili, že mám aspoň nejakú zábavku. (smiech)
Pri každej knihe ktorú píšem, sa v hlave samozrejme pohrávam s myšlienkou, akoby vyzerala ďalšia časť.
Mal si niekedy chuť skončiť s písaním?
Pohrával som sa s touto myšlienkou presne jeden deň. Bolo to po vydaní mojej tretej knihy, keď som dostal dve recenzie, ktoré neboli zlé, ale neboli ani oslnivé. Nakoniec ma to ale nabudilo do ešte tvrdšej práce na sebe. Teší ma, že na moju tretiu knihu teraz dostávam dobré hodnotenia.
Tvoja najnovšia kniha Na rozhraní dvoch svetov má skvelé ohlasy. Čitatelia sa zhodli, že si v nej vytvoril úžasný svet. nemáš v pláne napísať k nej pokračovanie, prípadne spin off?
Raz som už napísal pokračovanie a povedal som si, že pri svojich nových knihách sa budem tomuto vyhýbať. Je to nesmierne časovo náročné a dávanie pozor na to, aby všetko sedelo s predchádzajúcim dielom je unavujúce.
Pri každej knihe ktorú píšem, sa v hlave samozrejme pohrávam s myšlienkou, akoby vyzerala ďalšia časť, ale ako vravím, teraz sa na to necítim.
Slovenské prostredie ma dostalo až natoľko, že minimálne ďalšie dve knihy, chcem aby sa odohrávali na Slovensku.
Poznáš ľudí s rovnakým ochorením, aké máš ty? sú rovnako aktívni? venujú sa niečomu?
Veľa ľudí v mojom veku nie je. Väčšinou sú to malé deti, ale pár nás je, ktorí sa snažia niečo robiť. V našom štáte je to však takmer nemožné. Rád hovorím, že sme antisociálny štát, pretože ani v mojej práci mi nepomáhajú.
Skôr akoby odo mňa žiadali, aby som nič nerobil a ak to predsa len skúsim, tak je zákon postavený tak, že môjmu opatrovateľovi môžu siahnúť na peniaze.
Povedz nám niečo o svoich plánoch do budúcna. aké sú tvoje cestovateľské ciele?
Túžim sa stále zlepšovať v tom, čo robím. Chcel by som patriť na Slovensku k tým najlepším a preraziť aj v zahraničí. Myslím, že treba mať veľké ciele, aby sa mal človek stále kam posúvať.
A verím, že sa mi jedného dňa podarí navštíviť Londýn, alebo Ameriku. Veľmi sa mi zapáčila aj Praha. Bol som tam už trikrát a s radostou by som išiel znova. Učarovala mi.
Pomáha mi viera. Je to niečo, čo mi nemôže nik vziať.
Praha je skutočne nádherná, učarovala už mnohým. Prezradíš nám aj niečo viac o tvojich autorských plánoch? Pripravuješ novinku, ktorá si nájde miesto na našich poličkách?
Práve dokončujem piatu knihu zo slovenského prostredia. Je to o štyroch dvanásťročných chlapcoch, ktorí musia každý rok prežiť so svojim mestom istý rituál. Zakaždým sa musí niekto vzdať svojho života, aby svet nezanikol.
Je to úplne iné, než som písal doteraz. Rád však skúšam nové veci. Veľmi ma baví tvoriť tento príbeh.
Slovenské prostredie ma dostalo až natoľko, že minimálne ďalšie dve knihy, chcem aby sa odohrávali na Slovensku.
Miško, ešte posledná otázka čo ti pomáha v najťažších chvíľach? Čo by si poradil ľuďom, ktorým je smutno (možno aj viac než to) a valcuje ich beznádej?
Pomáha mi viera. Je to niečo, čo mi nemôže nik vziať. Poradil by som im, aby skúšali nové veci. Ja by som sa pred pár rokmi pokojne stavil aj o milión, že nebudem písať knihy. Ale človek občas objaví svoju vášeň na tých najnezvyčajnejších miestach. Nebojte sa riskovať.
Publikováno: 9. 4. 2018
Venujeme sa písaniu článkov, ktoré pokrývajú zaujímavé témy zo sveta aj z domova. Našou snahou je sprostredkovať zrozumiteľne a jasne články pre každého. Príspevky na našich webových stránkach sú informatívneho charakteru;. Taktiež sa venujeme recenziám a doporučeniam. Snažíme sa o to, aby obsah na Vmagazin.sk bol na čo najvyššej úrovni.
