Nepriznaná je príbeh o žene, ktorá milovala Ľudovíta Štúra

Príbeh o osudovej láske ma vie vždy dostať na kolená. Presne taký napísala Michaela Ella Hajduková s názvom Nepriznaná. Viac sa dočítate v článku.

Adela a Ľudovít v hlavnej úlohe

Nepriznaná je kniha, ktorá vás obálkou možno na prvý pohľad nezaujme, ale skrýva sa v nej omnoho viac, než si myslíte. Autorka opäť nesklamala a aj tu využila svoju typickú dejovú líniu, na ktorú sme zvyknutí.

Hoci vždy môžeme predpokladať, čo sa asi tak môže stať a že sa nejakým spôsobom ocitneme (napríklad) v minulosti, vôbec mi to neprekážalo. Naopak, tešila som sa na  osobné stretnutie s Ľudovítom Štúrom.

Páči sa mi, keď autor vkladá do tvorby svoju dušu a osobnosť. Originalita, na ktorej sa to odrazí, dodá knihe pridanú hodnotu.

Príbehom Nepriznaná nás sprevádza Adela Ostrolúcka. Konečne bola pre mňa ľudskejšia, než ako ju vykresľujú učebnice. Dalo by sa povedať, že sme ju spoznali ako kamarátku.

Z opisov a rozhovorov sme zistili, aký mala všeobecný rozhľad, ako rada diskutovala, ako ju priťahovali nové a nepoznané situácie. Odhaľovala nám svoje najtajnejšie túžby a priania.

Hoci Hajdúková pustila uzdu svojej fantázii, dávala si záležať aj na tých najmenších detailoch. Veľmi obdivujem a chválim, ak nás chce autor nielen knihou pobaviť, ale aj niečo nové naučiť.

My sme pričuchli k zaujímavej histórii nášho národa, ktorá nám bola podaná pútavým spôsobom. Primárne nejde o historickú knihu, takže v popredí je skôr romantická zápletka.

Dôležitou postavou bol taktiež Ľudovít Štúr, ktorý bol vyfarbený vo svetle patriota, ambiciózneho a inteligentného muža, ktorý má na našu Adelu slabosť. Keďže Hajdúková v historickom kontexte nič nemenila, určite viete, ako sa návrat do minulosti skončí.

Ale to, prečo sa tam ocitneme a aký bude mať nečakaný návrat dopad na prítomnosť, si už musíte prečítať sami. Za ideu dávam veľký palec hore.

Nezáživný dejepis náš môže ovplyvniť

Písať o reálnych postavách je veľmi ťažké, pretože sa autor musí dodržiavať stanovené pravidlá a snažiť sa naplniť očakávania čitateľov. Tie bývajú často rôzne a môžu byť ovplyvnené predsudkami, ktoré si so sebou môžeme nosiť skutočne už od základnej školy.

Ja som našťastie mala super učiteľku dejepisu, ale od mojich kamarátok viem, že nie vždy majú všetci rovnaké šťastie. Vďaka tomuto drobnému detailu nielen zanevrú na spoznávanie histórie ako takej, ale aj čítaniu literatúry s historickými prvkami.

Vzhľadom na to, že som už nejaké vedomosti z tohto obdobia mala, bála som sa, že mi kniha nebude mať čo ponúknuť. Mohla som sa tak mýliť? Okrem iného Nepriznaná zachytávala aj silnú maďarizáciu, zvyky a tradície predkov či vyvíjajúce sa spoločenské vzťahy. Hoci ide o celkom útlu knihu, udeje sa v nej toho mnoho.

Navyše autorkin štýl písania je super, svieži a nenudí. Dej graduje postupne a to najväčšie eso si nechá v rukáve až do úplného konca. Nechýba ani nenútená romantika, ktorá doplní chýbajúci diel skladačky potrebný pre to, aby Nepriznaná dostala odo mňa dobré hodnotenie.

Čo ma sklamalo?

Chýba mi v Nepriznanej niečo? Ťažko sa hodnotí samotný dej, keďže ja sama som sa nevenovala konkrétnemu štúdiu historických poznatkov a sama ich mnohé ovládam len povrchne.

Čo mi však bolo ľúto bola samotná hrúbka knihy. Z tohto obdobia a tém, ktoré nastolila autorka sa dá toho veľa čo ponúknuť, no my sme sa motali skôr pri romantickej zápletke.

Samo o sebe tento zámer nebol zlý, ale poznatky o Adele a Ľudovítovi ma tak bavili, že by som pokojne prijala viac strán. Doslova som po dočítaní začala googliť, aby som sa dozvedela viac. Určite sa viacero slovenských autorov venuje tejto téme, ale spôsob, akým Hajdúková príbeh spracovala mi nadmieru vyhovoval.

Taktiež mi tak trochu prekážalo silené idealizovanie Štúra, ktoré možno v realite nebolo až také, ako v podaní našej Adely Ostrolúckej. Ak však vezmeme do úvahy jej city, je možné, že ona jeho zlé vlastnosti jednoducho nevidela (alebo nechcela vidieť).