Komárno, mesto na Dunaji. Tip na výlet

Nastal opäť voľný čas a rozhodli sme sa navštíviť ďalšie slovenské mesto. Tentokrát rozhodnutie padlo na mesto na Dunaji, Komárno. Hoci mnoho názorov nás od výletu odhováralo, nám sa veľmi veľmi páčilo.

Komárno je mesto na juhu Slovenska pri maďarskej hranici v Nitrianskom kraji. Mesto leží na sútoku riek Dunaj a Váh. Leží na ľavom brehu Dunaja. V bývalom Uhorsku malo veľký historický význam.

Po prvej svetovej vojne bola hranica nových štátov stanovená cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Komárno a Komárom (nachádza sa na pravom brehu Dunaja).

Komárno patrí medzi najjužnejšie položené mestá na Slovensku. Preto sa teší lepším teplotným pomerom. Ploché nížiny skrášľujú agátové lesy, vrbinové a topoľové porasty pri riekach.

My sme si toto mesto zvolili ako cieľ našich početných výletov. Pre cestovanie sme si opäť zvolili vlakovú dopravu. Pri cestovaní vlakom vnímam mnoho pozitív. Čas, ktorý vo vlaku strávime sa dá využiť na príjemné aktivity ako čítanie, počúvanie hudby alebo hranie hier ako napríklad UNO. Z Trnavy sme mali dve možnosti. Buď cez Bratislavu alebo cez Galantu a Nové Zámky. Skúsili sme oba smery.

Na prestupy sme mali dostatok času (niekedy až moc). Prepočet kilometrov bol rátaný okolo 100, pričom cesta trvala pri oboch možnostiach vyše dvoch hodín. Výhodou dopravy je, že železničná a autobusová stanica sú v Komárne hneď pri sebe.

Po vystúpení z vlaku sme sa prioritne chceli dostať k radnici a Nádvoriu Európy. Pešia cesta do centra bola celkom dobre označená. Na miesto sme prišli do pol hodiny.

Predstavenie mesta

Námestiu generála Klapku dominuje socha Györgya Klapku, predstaviteľa maďarskej revolúcie z rokov 1848-1849. Hneď za ním stojí radnica. Dnes v budove sídli mestský úrad.

Predchodkyňu radnice, prvú budovu, zničilo v roku 1763 veľké zemetrasenie, ktoré postihlo Komárno. Odvtedy bola niekoľkokrát zničená a opäť postavená. Súčasnú podobu, akú môžeme dnes obdivovať, dostala až v roku 1875.

Kto v čase o 10:00, 12:00, 14:00 a 16:00 sa nachádza na námestí, má možnosť počuť husársky pochod. Pokiaľ pohľad upriamite na dvierka v radničnej veži, uvidíte postavičku husára.

My sme toto divadielko nevideli, pretože sme sa v tom čase na námestí už nenachádzali. Na tomto mieste sa však nachádza výborné informačné centrum aj s mapou mesta.

Personál milý a ochotný, pripravený poradiť. Hneď za rohom sa nachádza reštaurácia. Kto potrebuje na WC, personál si vypýta 50 centov bez nutnosti objednania si nápojov či jedla.

Hneď oproti spomínanej reštaurácii sa nachádza Trojičný stĺp z roku 1715. V Komárne patrí medzi najstaršie pomníky na verejných miestach.

Postavenie stĺpu sa viaže k lokálnym vzburám Rákócziho (nápis na južnej strane podstavca) a k veľkej morovej epidémií v rokoch 1710-1711 (nápis na severnej strane podstavca).

Na vrchole stĺpu je umiestnené súsošie znázorňujúce Svätú Trojicu a korunováciu Panny Márie. Na podstavci sú postavy piatich svätých, ku ktorým sa modlievali počas epidémií: sv. Antona, sv. Sebastiána, sv. Rozálie, sv. Rocha a svätého Františka Xaverského. Na prednej strane reliéfu postava sv. Karola Boromejského.

Nádvorie Európy

Kľukatými uličkami sme našli najnovšiu atrakciu Komárna, Nádvorie Európy. Výstavba budov začala v roku 1999. Nádvorie je charakteristické budovami, ktoré majú znázorňovať architektonický štýl krajín Európy.

Zaujímavosťou tohto miesta sú aj sochy panovníkov a historických osobností. V strede nádvoria sa nachádza fontána Milénium s lavičkami.

Za nemeckým domom sa nachádza vyrezávaná zvonica. Jej podstavec bol vytvorený z poškodených schodov, podstavcov a náhrobníkov z červeného vápenca, ktorý sa ťaží v blízkom Süttő a Tardosi.

Kostol svätého Ondreja

Kostol sv. Ondreja bol postavený v rokoch 1723 až 1763. Zemetrasenie, ktoré postihlo Komárno v roku 1763 zmenilo kostol na ruinu. Tak ako veľa iných budov v meste. Kostol bol opäť obnovený. Neskôr vyhorel a jeho zničenie zakončilo bombardovanie v roku 1849.

Dnešnú podobu dostal až v roku 1860. Hneď oproti kostolu sa nachádza Podunajské múzeum. V ňom sa nachádzajú zbierky od praveku až po súčasnosť. Pred múzeom sa nachádza socha spisovateľa Móra Jókaiho (1825-1904).

Nakoniec sme zvolili prechádzku k Dunaju a k hraničnému Alžbetinmu mostu. Dominantou tejto časti Dunaja boli aj lodenice s veľkým systémom. Mesto sme navštívili krátko po kalamite. Všetko však už bolo pokojné a upratané.

Po ceste k sútoku Váhu a Dunaja sme sa zastavili ešte aj pri Komárňanskej pevnosti pri parku Anglia. Ak do mesta prichádzate autom, najlepšie je zaparkovať tu. Pešou chôdzou máte potom blízko takmer všade. 

Pevnosť je azda najväčšia atrakcia v meste. Archeologické výskumy dokazujú prítomnosť Avarov, Keltov a Rimanov. Ako jedno z mála miest sa dokázalo ubrániť aj v období tatárskych vpádov.

V roku 1265 kráľ Belo IV. povýšil osídlenie Komárna na mesto a jeho obyvateľom udelil také isté práva, aké mali obyvatelia Budína. Do pevnosti sa organizujú aj pravidelné prehliadky za symbolickú sumu.

Študenti deti a dôchodcovia platia 1€, dospelí 2€ a rodinný lístok (dvaja dospelí a ich deti) 4€. Na prehliadku treba skupinu minimálne o troch návštevníkoch. Viac informácií o pevnosti sa môžete dočítať aj TU.

Pokiaľ pôjdete po dlhej ceste a po pravej strane budete mať stále pevnosť, dostanete sa až k sútoku Váhu a Dunaja. Čo nám bolo ľúto, na konci bolo miesto ohradené nejakou súkromnou firmou, tak sme tento sútok videli z niekoľkých metrov, kde nás ešte rozdeľoval plot. Za plotom sa nachádzala na veľkom trávnatom mieste kotva, ale žiaľ, verejnosti neprístupná.

Na konci dlhej a nekonečnej cesty popri Váhu sme narazili na malú oázu záchrany (rybársku reštauráciu), kde sme zahnali smäd. V deň výletu bolo veľmi veľké horko a tu sa nenachádzal žiaden tieň.

Už bolo aj dosť veľa hodín, tak sme si povedali, že pôjdeme domov. Zvolili sme hlavnú cestu, ktorá nás takmer rovno doviedla až na železnicu stanicu.

Keďže sem sme sa dopravili smerom Trnava-Galanta-Nové Zámky a Komárno, povedali sme si, že späť pôjdeme trasou Komárno-Bratislava-Trnava.

Na tejto trase premáva dopravná spoločnosť Regiojet, kde sme si mali možnosť vyskúšať cestovanie nízkopodlažným žltým vlakom. Cesta bola príjemná, pohodlná, ale dlhá, vzhľadom preto, že sa jednalo o osobný vlak s mnohými zastávkami.