Ivica Ďuricová: Najúžasnejšie je čítať si na pláži pod slnečníkom

Čo vám príde prvé na myseľ, keď poviem Cudzinec z papiera a Trenčín? Mne naša obľúbená slovenská spisovateľka, Ivica Ďuricová. Jej slovenské naj nájdete v rozhovore.

Ivi, aké slovenské miesta máš najradšej?

Určite Trenčín! Kto ma pozná, vie, že mesto, v ktorom žijem, je moja absolútna láska. Chodila som sem na strednú školu a ako dospeláčka som sa sem aj presťahovala. Trenčín mi svojou atmosférou pripomína Toskánsko, je to doslova „pohodové“ mesto.

Asi tak 350 dôvodov, prečo ho zbožňujem, sa dá nájsť aj v mojej poslednej knihe Cudzinec z papiera, ktorej dej sa odohráva práve v Trenčíne.

Ktorou slovenskou kulinárskou špecialitou nikdy nepohrdneš?

Ak slovenské, tak určite bryndzové halušky. No mám rada aj rôzne zahraničné kuchyne. Momentálne mi asi najviac chutí vo Fair Street Food v Trenčíne. Jedlo aj servis úplne top.

A čo slovenskí autori ich knihy? Ktorých by sme si mali prečítať?

Hm, ťažká otázka, je ich pomerne dosť. Asi najobľúbenejšia je Vladimíra Šebová a jej trilógia Insomnia, táto séria má naozaj vysokú úroveň a viem si predstaviť aj jej sfilmovanie alebo seriálové spracovanie na Netflixe. Mohlo by ísť o veľmi príjemný zážitok. A s predplatným tejto streamovacej platformy by som určite využila Netflix aj na iné seriály alebo filmy. Cena Netflixu za mesiac sa teda využije naplno.

Práve Vlaďa ma pred pár rokmi presvedčila, že slovenskí autori sa úplne v pohode môžu vyrovnať tým zahraničným. Potom som čítala knižky od ďalších mojich kolegýň z projektu Autorská štafeta, konkrétne od Vandy Kys, Michaely Zamari a Baji Dolce.

Všetky môžem odporučiť. No a z mužských predstaviteľov asi najviac Peter Bilý a jeho staršie knihy ako Démon svätosti či Vzbura anjelov, ktoré boli nesmierne provokatívne a mňa spolu s autorom veľmi bavilo odhaľovať svet kňazov, ktorý vôbec nie je taký (čistý), ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Páčila sa mi ale aj jeho poézia, napr. zbierka Nočné mesto.

Máš aj nejaké obľúbené (ne)slovenské filmy?

Toto je ešte asi ťažšia otázka. Neviem vybrať iba jeden, ale ak by som už museli, bol by to asi francúzsky film Nedotknuteľní.

Jedným z dôvodov je úžasný herecký výkon Omara Syho, ďalším je inšpiratívny rozmer príbehu – aj keď sa vám stane v živote niečo absolútne príšerné, ešte stále môžete zo svojho života urobiť nezabudnuteľnú a nádhernú jazdu – je to len o tom, ako sa nastavíte. Nedotknuteľní predstavujú nádherný príbeh o nádeji a vnútornej sile.

Pri ktorých činnostiach si vieš oddýchnuť?

Najlepšie pri maľovaní. To je činnosť, pri ktorej úplne vypínam hlavu.

Ako vyzerá tvoje vysnívané knihomoľské miesto?

Raz budem mať vlastnú interiérovú knižnicu s policami až po strop popri všetkých stenách, s kreslami typu „ušiak“ a s interiérovou hojdačkou. Súčasťou knižnice bude aj môj pracovný autorský stôl a miestnosť by mala mať ideálne vchod cez tajné dvere. Už sa toho miesta neviem dočkať.

Čo by si v tvojej aktuálnej domácej knižnici zmenila?

Pomaly v nej dochádza miesto, takže viac políc!

Kde a kedy si najradšej čítaš?

Najradšej doma v posteli a zvyčajne večer pred spaním. Niekedy aj celý deň, ak ho mám voľný, alebo je práve víkend. Najúžasnejšie je samozrejme čítať si na pláži pod slnečníkom, ale to sa mi podarí iba raz za niekoľko rokov.

Odporučíš nejakú knihu čitateľom?

Asi najviac ma v poslednej dobe zaujala francúzska autorka Agnes Martin-Lugand a jej posledná kniha Nad slnko jasnejšie. Všetky „Lugandovky“ sú úžasné, ale táto posledná bola úplná bomba.