Jaji bloguje

Vo svete kníh
Bol som číslo 30529 je silný príbeh, ktorý môže motivovať mnohých z nás

Bol som číslo 30529 je silný príbeh, ktorý môže motivovať mnohých z nás

Doteraz som sa vojnovým knihám vyhýbala. Urobila som však 2 výnimky a teraz viem, že som sa rozhodla správne. Viac o Bol som číslo 30529 v článku.

Nevyhýbam sa vojnovej tematike, ale knihám o nej áno

Aby ste ma nechápali zle. Hneď zo začiatku chcem vysvetliť, že som veľmi citlivá duša. O vojne sa často doma rozprávame, pretože babička a deduško si ju zažili na vlastnej koži. Tak isto mám vďaka tatinovi napozeraných veľa dokumentárnych filmov… čomu som sa vždy však vyhýbala boli knihy. Osobne veľmi emotívne prežívam každý hlbší text, preto som sa veľmi bála, akoby som reagovala na silné osudy z tohto obdobia. Nedávno som však prečítala Mengeleho dievča a poviem vám, celý čas som počas čítania plakala. Kniha ma tak chytila, že som ju za jeden večer zdolala, a potom som dlho nesiahla po žiadnej inej.

Preto, keď som videla, že sa na naše pulty dostane kniha Bol som číslo 30529, istým spôsobom som nevedela odolať. No a dnes som tu a opäť mám v sebe ten silný pocit.

Boj som číslo 30529 je iná kniha, než iné

Na začiatku som čakala, že pôjde o iný príbeh než mi bol ponúknutý. Vôbec mi to ale nevadilo. Felix Weinberg nás sprevádzal od začiatku až po koniec a živo opisoval všetko, čo sa mu prihodilo.

Štýl,  akým je kniha písaná, mi pripomína skôr denník či spoveď. Reálnu, drsnú a bez servítky. Ani si neviem predstaviť, čo všetko si musel autor prežiť. Príbeh sa začína jeho detstvom, kde v skratke opisuje šťastné obdobie, rodinu a silné zážitky. Potom sa začína skutočné peklo a Felix nám porozpráva všetko, čo sa mu stalo v rôznych koncentračných táboroch. Príbeh dopĺňajú fotografie z rodinného albumu alebo časová os so všetkými dôležitými dátumami.

Na hovorených stories som vravela, že táto kniha ma zasiahla do istej miery aj v dobrom slova zmysle. Človek, ktorý prežil holokaust, si so sebou toho v živote niesol veľmi veľa zlého. Či už bolo poškodené jeho fyzické alebo duševné zdravie alebo ho čakal iný osud.  Z Felixa sa stal profesor fyziky  spaľovania a člen výskumného tímu na Imperial College v Londýne. Po vojne neprestal žiť a aj napriek strate časti svojho života a svojej rodiny sa nevzdal a pracoval na sebe. Myslím, že by mohol byť vzorom pre mnohých ľudí, ktorí stratili svoj cieľ a chuť žiť.

Veríte mi, že som cítila z jeho slov skromnosť a nadhľad? Škoda, že som ho nejakým spôsobom nemohla spoznať čo i len z akademického prostredia. To, akým spôsobom všetko opisoval a vysvetľoval… Aj v tej najtemnejšej situácii našiel dobro a situáciu využil vo svoj prospech. Síce to často pozitívne konce odvolával na šťastie, ale podľa mňa v tom bola aj dávka jeho zdravého rozumu a vynaliezavosti. Autor síce zomrel už v roku 2012 vo veku osemdesiatštyri rokov, ale jeho odkaz žije ďalej. To mám na knihách tohto typu najradšej. Pozitívne hodnotím aj pohľad na niektoré udalosti (napríklad pobyt v pracovnom tábore po jeho oslobodení alebo problém prijatia rodinných príslušníkov, ktorí prežili holokaust). Každým filmom či knihou sa dozviem niečo nové. Čo bolo v tomto smutnom prípade pre mňa pozitívne? To, že som sa naučila niečo nové. Pokojne do komentára napíšte, či ste sa s týmito problémami už v knihách stretli, ale v dokumentárnych filmoch sa o tom málo hovorí. Je dobré to spomenúť. Nesmieme zabudnúť. Proste nie.

Tu nemám čo hodnotiť. Kniha je kvalitná a plnohodnotná. Ak si ju neprečítate, nebudete vedieť, ale viacerí vravia, že to je jedna z naj aké kedy čítali. Aj keď som toho nečítala z tohto obdobia veľa, súhlasím. Myslím, že Bol som číslo 30529 je aj pre citlivejšie povahy – ak som to prečítala ja, už môžu asi všetci.


Čo si o knihe myslíte vy? Máte radi vojnovú tematiku? Aká kniha vás najviac zasiahla?


Tento článok vyšiel vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.