Jaji bloguje

Vo svete kníh
10 dôvodov, prečo mám radšej knihy ako filmy

10 dôvodov, prečo mám radšej knihy ako filmy

Prednedávnom som čítala u Maggie na blogu jej 10 dôvodov, prečo má radšej knihy ako filmy. Pri príležitosti môjho týždňa v projekte Cesta osudom chcem, aby ste ma spoznali aj z iného uhla ako bežne. Vážení, tu je mojich top 10, prečo mám radšej knihy ako filmy.

1. Kniha podporuje moju fantáziu.

Pre mňa je kniha detailnejšia. Podporuje moju predstavivosť. Opisy postáv či miest sú veľmi často až moc detailné, ale stále môžu byť pre mňa osobnejšie. Milujem vytváranie príbehov vo vlastnej hlave. Často si predstavujem seba na mieste z knihy. Akoby som sa asi zachovala ja. To na knihách milujem a nikdy na to nedám dopustiť. Ako ste na tom vy? Tiež máte vlastný svet v hlave?

 

2.  Kniha vyvoláva vo mne silné emócie.

Aj film vo mne zanechá rôzne pocity, často veľmi intenzívne, čo ma prinúti pozerať si rôzne fanúšikovské videá alebo traileri. Avšak film si  pozriem raz, ubehne hodina a pol a koniec. Kniha vo mne zanecháva trvalejšie pocity. Trávim s ňou často niekoľko dní. Zaujímavé pasáže čítam pomalšie a vychutnávam si ich. Je to proste iné médium, ktoré  pre mňa znamená viac v hodnotovom rebríčku.

3. Je rozdiel vidieť film a držať v rukách knihu.

Poznáte ten pocit, keď prídete do kníhkupectva? Všade je toľko kníh rôznych žánrov od rôznych autorov. Nikdy sa neviem rozhodnúť, ktorú si chcem kúpiť, ktorá upútala viac môj záujem. Chytím knihu do ruky, vnímam ju hmatom a očami. Pozriem si obálku, prečítam anotáciu, námatkovo prelistujem, aby som videla, z akého papiera je vyrobená. Keď si ju zakúpim, privoniam k nej a vtedy viem, že som sa rozhodla správne. Viete o akom pocite vravím? Ak áno, plne pochopíte môj tretí bod.

Mesto popola. Zdroj: Jana Paveleková
Mesto popola. Zdroj: Jana Paveleková

 

4. Informácie o všetkých postavách a miestach sú v knihe podrobnejšie opísané.

Dej vo filme vnímam väčšinou pozitívne. Vynecháva však pre mňa dôležité veci ako opisy postáv a miest. Tvorcovia sa spoliehajú, že tieto opisy vnímame zrakom. Mne to však veľmi chýb. Či už rozprávanie rozprávača alebo vnútorné monológy postáv.

5. V knihe často zbožňujem aj vedľajšie postavy.

Sú knihy, kde obdivujem aj vedľajšie postavy. Často sa tieto postavy stávajú mojimi obľúbenými. Nestojí na nich dej, keby neexistovali, nechýbali by nám. Potom by ale nevznikali naše milované spin-offy. J Máte aj vy obľúbenú vedľajšiu postavu? Príkladom je napríklad profesor Snape z Harryho Pottera. V tejto sérií kníh z čarodejníckeho sveta som obdivovala Záškodníkov (najmä Siriusa Blacka).

6. S knihou rada cestujem.

Píšem blog, ktorý je zameraný na knihy, ale aj cestovanie. Často sa stáva, že popri práci a škole nemám veľa času. Preto ma vo vlaku vždy uvidíte s knihou v ruke (ak zrovna nespím :)). Knihy sú veľmi skladné, môžem kedykoľvek čítanie prerušiť. Cesta, ktorú strávim s nimi, je pre mňa vždy niečím iná a atraktívna. S knihou sa mi proste cestuje najlepšie. Naposledy som mala pri sebe knihu od Gabrielle Bernátovej. A ktorú vy?

Nedávno som písala názor na knihu od Gabrielle V dobrom aj v zlom. Čítať môžete TU!
...aj v tom najhoršom. Zdroj: Jana Paveleková
…aj v tom najhoršom. Zdroj: Jana Paveleková
7. Kniha nám dá k dispozícií nekonečné množstvo času, ktoré s ňou môžeme stráviť.

Žiaľ, patrím medzi rýchločítajúcich. V mnohých prípadoch je to výhoda. Často sa pripravím ale o silno prežité momenty kníh, ktoré čitateľovi budú ešte dlho pulzovať v tele. Výhodou knihy však je, tieto pasáže si prečítať opäť.

8. Do kníh si môžem (na papieriky) písať poznámky, ktoré ma zaujali.

Nezačnite, prosím na mňa nadávať. Nie, do kníh nepíšem! To je veľmi nemorálne. Rada si však vkladám záložky alebo lístočky s poznámky do strán, na ktorých sa nachádzajú pre mňa dôležité pasáže. Túto pomôcku okrem učebníc často využívam v knihách, ktoré recenzujem. Nikdy nie je na škodu poznačiť si riadky, ktoré upútali moju pozornosť natoľko, že chcem o nich napísať aj na blog.

9. Kniha je pre mňa ten najosobnejší darček.

V našej rodine je zvykom, že sa pýtame, čo by konkrétneho človeka potešilo k sviatku. Ak sa túto otázku niekto spýta mňa, takmer vždy odpovedám okrem zážitku, že by ma potešila kniha. Najmä kniha s osobným venovaním. Pretože nedostanem len pár strán v krásnom obale. Dostanem príbeh, život niekoho iného. Sny, jeho myšlienky. Všetko. Čo radi dostávate k sviatku? Akú knihu si momentálne prajete?

10. Podľa mojich obľúbených kníh sa takmer vždy natočí film 🙂

Predtým, než som ťa poznala, Harry Potter, Neobyčajné deti slečny Peregínovej, 50 odtieňov séria, Twilight, Labyrint, Upírske denníky, Upírska akadémia, Nástroje smrteľníkov. Mám pokračovať? Myslím, že netreba. Každý máme obľúbený príbeh. Správa, že bude podľa jeho predlohy natočený film v nás takmer vždy vyvolá záujem. Aký je váš najobľúbenejší film, ktorý bol natočený podľa knižnej predlohy?

Moje postrehy z knihy Neobyčajné deti slečny Peregrínovej si môžete prečítať TU!
Zdroj: Jana Paveleková
Zdroj: Jana Paveleková

 

5 comments found

    1. Presne! Dokonca nerozumiem, prečo na základe filmov vzniknú knihy. Podľa jedného slovenského seriálu tak vyšla kniha, ktorá ma ale absolútne nezaujala. Nemôžeme sa ale ničomu čudovať, duševné vlastníctvo je rovnaké, ide o iné médium.

  1. Určite sú knihy lepšie. Obvykle si postavy predstavujem podľa seba a je to oveľa lepšie , ako si ho predstavuje režisér filmu. A málokedy sa podaril urobiť film podľa knihy tak, aby sa niečo nepokazilo. Je pravda, že je pár filmov, ktoré som si pozrela oveľa radšej ako prečítala knihu. Tu sa jedná hlavne o ruských autorov a komplikovanejšie knihy, kde som sa nedostala ďalej ako na pätnástu stranu (áno boli aj také). A je aj pravdou, že som si niekedy knihu prečítala na základe toho, že som videla film, a bola nadšená. No po prečítaní knihy som z filmu ostala sklamaná, napr. Zlatý kompas.
    Každopádne, kniha je kniha. Do autobusu bez knihy ani neleziem. Večer do postele do bez knihy nejde. Áno, rada si pozriem dobrý film, aj zájdem do kina ale ten pocit v noci v posteli, keď pretáčam stránku za stránkou, obhrýzam si prsty a čakám čo bude ďalej a tesne predtým zaspím, je na nezaplatenie.

    1. Film Zlatý kompas bol pre mňa natoľko sklamaním, že sa bojím otvoriť si knihu. Na plnej čiare ma dokonca odradil. Ale napríklad Predtým, než som ťa poznala alebo Neobyčajné deti slečny Peregrínovej si môže kniha vs. film konkurovať. To veru v tomto prípade áno.
      A ten tvoj pocit nedočkavosti poznám 😀 Niekedy mám chuť preskočiť pár strán a prečítať si aspoň kúsok. Ale potom si poviem, že to nesmiem urobiť a ovládnem sa. To pokušenie je však vždy veľmi silné! 😀

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.