Peternelle van Arsdale – Netvor je zver

Až keď podídeme bližšie a poriadne sa pozrieme, zistíme, že nie všetky veci sú také, aké sa zdali na prvý pohľad. Presne tento pocit som cítila pri čítaní napínavého príbehu Netvor je zver.

Anotácia

Dievča s tajomným darom dokáže ako jediné zachrániť osadu pred blížiacim sa nebezpečenstvom v najstrašidelnejšom duchárskom príbehu roka 2017.

Alys mala sedem rokov, keď sa zjavili požieračky duší. Spolu s ostatnými deťmi ju zachránili a zverili do rúk pobožným dedinčanom v neďalekej osade. Po ôsmich rokov života v strachu sa v Alys niečo zlomí. Cíti, že má niečo spoločné s požieračkami duší, a možno aj s Netvorom, čo obýva okolité lesy.

No na duši ju ťaží zvláštny dar, o ktorom nemôže nikomu povedať – okamžite by ju označili za bosorku a upálili. Mladé dievča však dychtí po slobode.

Po rodinnom nešťastí, sa ocitne uprostred toho najtemnejšieho lesa a spomína na detské rýmovačky, ktoré ju varovali pred Netvorom. V lese jej ale hrozí nebezpečenstvo nie len z temných zákutí… ale aj z hĺbky jej srdca i duše. Ani Netvor, ani Alys totiž nie sú tým, za čo ich ostatní považujú.

V prvom rade ma zaujala predovšetkým obálka a anotácia. Kniha sa mi zdala byť temná, plná silných okamihov strašidelného príbehu, ktorý nám predostrela autorka Petternele van Arsdale.

Začiatok knihy sa čítal prakticky sám. Otáčala som stranu za stranou a nevnímala som hodiny, ktoré som strávila čítaním. Na kolená ma dostávali opisy postáv a deja. Všetko bolo do detailu predstavené, že sme mali možnosť byť dokonalou súčasťou knihy. Tu však nastal pre mňa ten prvý problém.

Opisy v knihe boli často stavané do primárnej pozície pred gradáciou samotného deja, že v druhej polovici knihy som mala chuť knihu často odkladať a venovať sa iným činnostiach. Je to pre mňa veľká škoda, pretože som si ju obľúbila od prvého okamihu. Nevzdala som sa a dočítala som ju.

Autorka začína opisom udalostí, prečo a ako vznikli naše požieračky duší. V dedine, kde sa narodili, ich čakal veľmi zlý osud. Nielen ich, ale i matku. Pre dobro sebeckého otca a obyvateľov dediny museli odísť.

Klamstvo definitívne spečatilo sled nasledujúcich udalostí. Môj názor? Dedinčania si za ich zlý koniec môžu sami.  Nedokázala som nenávidieť požieračky duší, pretože v konečnom dôsledku to boli veľké nešťastnice.

Netvor je zver, nuž navečer
vždy zvrtni kľúčom v bráne,
lebo ak sa nás v noci zmocní,
už sa to neodstane.

Netvor je zver, od tvojich dvier
nemieni vôbec odísť,
rohami búši, v tvojej duši
zaňuchal ďalšiu korisť.

Netvor je zver, zlý lucifer,
má tesáky, čo môžu
ti vnútro vyžrať nenápadne –
veď neporušia kožu.

Stretávame sa tiež s Alys. Malým dievčaťom, ktoré svoju výnimočnosť musí skrývať pred svetom. Keď odhalí smrť rodičov a všetkých ostatných dedinčanov, neznámy obchodník Pawl ju odvezie do vedľajšej dediny, k novej rodine. Neskončí tam nielen ona, ale všetky deti, ktoré sa behom jednej noci stali sirotami.

V tejto časti príbehu sa o Alys dozvedáme veľmi veľa. Blízke sú nám aj jej noví rodičia či ostatné deti. Postavy sa vyvíjajú čitateľovi pred očami. Veľmi mi však chýbali rozvitejšie dialógy, ktoré by stupňovali dej a jeho napätie.

Nevravím, že stagnoval dej. To nie. No na môj vkus tomu niečo ešte chýbalo. Rozprávanie a napredovanie príbehu bolo zaujímavé, no nezanechalo vo mne ten obľúbený wau efekt, ktorý je pre mňa dôležitý. Pokiaľ ho necítim, kniha sa pre mňa stáva nezaujímavou.

Autorka v knihe načrtla ťažkú tému predsudkov. Tie nás prenasledujú nielen tu, ale i v reálnom svete. Práve predsudky bez ochoty poznať pravdu sú pre mnohých zložité a likvidačné. Do ťažkej situácie často dostávali aj našu Alys. Skutočné veci nie sú hneď také, aké sa zdajú byť.

Som rada, že kniha odkazuje na skryté posolstvo a problematiku bežných dní. Vďaka tomu sa stala niečím viac, ako len obyčajným young adult príbehom. I tak mi v nej niečo chýbalo. Ten pocit prázdna sa vo mne nestratil ani po dočítaní.

Čakali ste veľké zásahy Netvora? Aj ja. Už samotná anotácia na neho poukazovala ako na najdôležitejšiu súčasť. Pokojne mohol viac vystupovať a ovplyvňovať dej aj napriek tomu, že požieračky duší boli jeho služobnice.

Bájny tvor „poskladaný“ z viacerých zvierat predstavoval hlavné zlo, ktorého som sa vôbec nebála.

Netvor je zver má obrovský potenciál a úžasný nápad, ktorý autorka načrtla a mohla z neho vyťažiť maximum. Alebo aspoň niečo viac. Škoda, že nám bolo predostretné niečo.

Ak použijeme kus fantázie, môžeme príbeh oživiť i sami v myšlienkach. Nie vždy sa to však dá. Samozrejme, každý má iný vkus a mnohí so mnou nemusia súhlasiť.