Drž ma, keď padám od Miroslavy Varáčkovej

Novinka, ktorú si zamilujete alebo odsúdite. Ja sa prikláňam k prvej možnosti. Prečo by ste si mali knihu prečítať? Čo ma sklamalo? Splnila očakávania?

Vedela som, že kniha Drž ma, keď padám od Mirky Varáčkovej bude pre mňa zážitkom. Jej príbehy sú pre mňa vždy inšpirujúce, najmä pre ich hlavné hrdinky. Keby sme ich postavili vedľa seba, každá by vyzerala inak.

No keby sme počúvali ich slová alebo nazreli do ich myšlienok, dozvedeli by sme sa viac. Ja ich vidím ako silné sebavedomé mladé ženy, ktoré potrebujú lásku, rodinu a hlavne víziu priaznivej budúcnosti. Mirka nesklamala, keď Kaťu vykreslila presne takú, ako som očakávala.

Láska, rodina, priatelia. Niekedy je ťažké rozhodnúť sa správne… a tie správne rozhodnutia si vyžadujú najviac odvahy.

Kaťa, Zuzka a Ondro majú už iba otca, no toho v lotérii isto nevyhrali. Ani ako cenu útechy. Pre pijana, gamblera a klamára sú jeho deti na najposlednejšom mieste. Ondro sa s Kaťou snažia, aby malej Zuzke zabezpečili aspoň nutný základ na prežitie, kým pred učiteľmi a sociálkou zahmlievajú, čo sa doma deje.

Otcov teror sa zhorší, keď sa na scéne objaví Katin nový objav. Z problémov ich dokáže dostať len pravda. Krutá, bolestivá… ale pravda. Na to však nemá odvahu ani jeden zo súrodencov.

Alebo áno? Tento román je kruto realistickou výpoveďou o životoch tínedžerov a ich súrodencoch. Výpoveďou o dobe, v ktorej žijeme, no zakrývame si pred ňou oči. Lebo pozerať sa na svet cez ružové okuliare je naozaj ľahké. To však neplatí pre romány Mirky Varáčkovej.

Vy nezpoznáte ešte Mirku Varáčkovú?

Mirka žije v Trnave. Je vydatá a má dve deti. Píše young adult príbehy so silnými hlavnými hrdinkami, ktoré si buď zamilujete alebo nenávidíte. Vo voľnom čase sa venuje rodine či záhradke. Miluje svoje deti, manžela, knihy, turistiku, cestovanie, dobré filmy a rockovú hudbu.

Chcela som Katke pomôcť. Držať ju, keď padala

Mirka nás uvádza do deja tak, ako som si už u nej zvykla. Čitateľ sa dozvie viac o Kataríne Kmotríkovej a jej rodine, o jej otcovi a o ich pomeroch.

Páči sa mi, že  kniha nie je zbytočne zaťažovaná nudnými opismi, ktoré vieme rozpoznať z dialógov alebo z čítania medzi riadkami. Drž ma, keď padám vo mne vyvolávala podnety k väčšej predstavivosti.

Často som sa zamýšľala nad ťažkou situáciou, v ktorej sa Káťa, Ondro a ich malá sestra Zuzka nachádzali.

Smrť matky a neakceptovateľné správanie otca ich donútilo predčasne dospieť, odolávať šikane, hľadať spôsoby ako si zarobiť a naučiť sa hospodáriť v domácnosti.

Nemyslím si, že to je niečo, čo by sa mali mladí v ich veku nútene učiť. Ak si však ich zlú situáciu vezmeme z inej stránky, naučili sa vážiť si maličkostí, zodpovednosti, schopnosti zarobiť si a postarať sa o rodinu a mnohému inému, čo ich jednoduchšie pripraví do života, než ich rovesníkov.

Či už autorka prehnala ich domácu atmosféru alebo nie musíte zhodnotiť iba vy sami. Pri čítaní som mala myšlienky, že človek dokáže všetko. Treba iba chcieť a ísť si za tým.

Aj naša Káťa sa zamilovala. Odkaz lásky a významu rodiny bol v tejto knihe veľmi silný. Priam sa očiam ponúkal. Vôbec mi to neprekážalo. Káťa sa zahľadela do suseda Mareka. Príbeh  ich nevinnej lásky bol príjemný a príbeh  prirodzene ozdobil.

Neviem, či by reálny muž prevzal toľko zodpovednosti, aby sa stal útočiskom násťročnej týranej žienky, ale pevne verím, že áno. V tom je čaro tejto knihy. Aj napriek pesimistickému osudu, ktorému čelili knižné postavy, sme cítili lúče tepla, ktoré sú nesmierne dôležité v rôznych ťažkých situáciách.

Mojou najobľúbenejšou postavou bola práve Kaťa. Inak sa asi ani nedá. Mladá, krásna, skromná a silná. Tých vlastností by som mohla menovať do nekonečna. Aby som nevravela len o tých dobrých stránkach, našla som na Kati stránky aj zlé. A tou najhoršou je zatváranie očí pred realitou.

Hoci si ona myslela, ako ju vníma a čelí jej, pravú realitu pocítila až na konci. Myslím, že keby sa naučila viac jednať ako dospelý človek, hoci by to bolo nepríjemné a možno aj ponižujúce, predišla by mnohým problémom, ktoré sú súrodencami zažila.

Najviac mi prirástla k srdcu po tom, čo som si prečítala zoznam jej túžob. Priala som si, aby sa všetky naplnili.

Čo ma na knihe sklamalo? Obálka. Neviem prečo som v poslednej dobe zaťažená na obálky. Ale aby ste ma správne pochopili. Je krásna, iná, pútavá… ale asi nie pre mňa. Keby som ju mala porovnať s ostatnými knihami, ktoré Mirka Varáčková napísala, motív Drž ma, keď padám by ma zaujal najmenej.

Ale! Keď som dala dole prebal a uvidela som, čo sa skrýva pod ním, veru, omnoho lepšie. Je to však len nepatrná chybička krásy, ktorá chybou ani nie je. Dôležité je, čo je vo vnútri.

Aké hlavné ponaučenie mi dala kniha?

Kráčajme s otvorenými očami. Možno náš domov je naše útočisko, ale naši susedia, spolužiaci či kolegovia nemusia zažívať domácu pohodu. Vážme si, čo máme. Pretože ak máme rodinu a zdravie, máme všetko.

Komu knihu odporúčam?

Drž ma, keď padám zaujme podľa môjho názoru skôr nežnejšiu časť knihomoľskej komunity, ktorá okrem romantiky číta aj iné príbehy. Ťažie. Silnejšie. Autorka poriadne naložila hrdinom. Osud prijali a bojovali.

Presne takých čitateľov potrebuje Káťa. Bojovných, zodpovedných, cieľavedomých. Kniha má základnú stavbu so zápletkou, preto sa nebojte komplikovaného príbehu, ktorý by bol takmer nečitateľný. Ja osobne som ju zhltla za jeden víkend.

Prečo vám odporúčam knihu prečítať?

Pretože jednoznačne za to stojí. Uvedomíme si, aké to majú mnohé rodiny ťažké a budeme si vážiť každú maličkosť. Mirka nepíše len klasické YA knihy, ktoré sú skôr o predlžovaní deja bez wau efektu. Píše príbehy, ktoré sa dotknú našich sŕdc.