Simona Kutišová: Písanie bolo únikom z reality, postupne sa stalo potrebou

Simona Kutišová: Písanie bolo únikom z reality, postupne sa stalo potrebou

Odporučte priateľom

Simona Kutišová vyštudovala psychológiu. Do jej profesionálnej sféry záujmu patria onkologické ochorenia a možnosti psychosociálnej pomoci. Miluje jar, knihy  a vo voľnom čase sa venuje dobrovoľníctvu. Jej knižným debutom bol príbeh Adonis v tričku, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Motýľ v roku 2014. Prispela tiež do zbierky Kvapky požehnania (Kumran 2015) príbehom Svetlá v temnote. Prednedávnom uviedla na trh novinku Šepot dúhy.

Šepot dúhy odporúvam tínedžerkám a mladým dámam. V knihe tiež obsiahla aj svoje životné krédo, ktoré vyslovil Shopenhauer: „Vždy by sme mali mať na pamäti, že dnešný deň príde len raz a už sa nikdy nevráti!”

Najobľúbenejší autor: Colleen Hooverová, pretože podľa mňa píše fantasticky, dynamicky, živo a jej postavy majú krásne vykreslené charaktery. Z podobných dôvodov mám rada aj Virginiu Andrewsovú, autorku Kvetov v podkroví a mnohých ďalších kníh, alebo J.K Rowlingovú, bez ktorej by som dnes ani ja sama nepísala.

Najobľúbenejšia kniha: Princeta a kapitán (Anne-Laure Bondouxová). Milujem dobrodružné príbehy s prímesou romantiky a táto dojímavá a krásna kniha si ma svojím fascinujúcim príbehom kedysi podmanila (a nahnevala) medzi prvými.

Nedočítaná kniha:  Väčšinou sa snažím dočítať každú knihu, pretože viem, koľko práce si s ňou autor a mnoho iných ľudí dalo. O to viac ma mrzí, keď sa náhodou niečo podobné prihodí. Jednou z takých bola kniha Dôvod dýchať od Rebeccy Donovan. Vôbec mi nesadol štýl a spracovanie a aj keď som bola zvedavá, ako to dopadne s tetou hlavnej hrdinky, napriek niekoľkodňovej snahe som to v trištvrtine vzdala. Ale ktovie, možno sa k nej raz opäť vrátim.

Prečo práve knižný svet: Spočiatku bolo písanie únikom z reality, postupne sa stalo naliehavou potrebou. Je to pre mňa sebarealizácia a je fascinujúce riadiť postavy, vytvárať si vlastný svet a situácie, ktoré sa mi zvyčajne stať nemôžu (aj keď nikdy nehovor nikdy). Niekedy sa, naopak, v skutočnosti stali, ale nevypálili podľa mojich predstáv, tak si ich upravím aspoň v príbehu. A občas sa mi prihodí taká vec, že situácie, ktoré si vymyslím a napíšem, sa neskôr naozaj stanú (čo je v niektorých prípadoch pomerne desivé).

Najobľúbenejšia knižná postava: Nemám naj postavu, pretože v každej knihe mi je niekto iný srdcu blízky a zvyčajne to závisí od toho, ako sa v príbehu vyvíja jeho charakter.

Nejmenej obľubená knižná postava: Tiež nemám.

Tip na čítanie: V knihe Zvládneš to od Maxa Lucada sa nachádza viacero povzbudivých a motivačných príbehov, a keďže sa stretávam s ľuďmi, ktorí sa ocitajú v náročných životných situáciách, je dobré vedieť podporiť nielen ich, ale najskôr aj samého seba.

Šepot dúhy

Na knihu som počula veľmi veľa pozitívnych ohlasov od recenzentov, ale i bežných čitateľov. Aké vlastnosti jej dali? Príbeh plný emócií, skvelý príbeh o životných osudoch,  jeden z mojich najobľúbenejších príbehov, uveriteľné postavy a pútavý dej… čítali ste? Zdieľate aj vy tieto myšlienky alebo máte iný názor? Píšte do komentárov, čo kniha znamenala pre vás. O čom vlastne je?

Niekedy si život naplánujeme do poslednej minúty, no on sa nám iba smeje. Zaútočí na najzraniteľnejšie miesta nášho srdca, aby nám dal pocítiť, kto je tu pánom. A nám potom zostáva jediné: prežiť tie chvíle, čo nám núka, čo najlepšie. Aj s chybami, ktoré každý z nás robí. So svojimi najbližšími. Aby sme raz neľutovali, že sme zatvorili oči pred tými, ktorí našu pomoc naozaj potrebovali.
Študentka Kristína nadovšetko miluje svojho dedka. Do jeho susedstva sa nasťahuje nová rodina s dvoma synmi. Starší z bratov Michal je nepríjemný a prská na celý svet. Nikoho si nechce pustiť k sebe bližšie. Jediný, ku komu dokáže byť skutočne milý, je Kristínin chorý dedko. Tento vzťah však v Kristíne vzbudzuje žiarlivosť a vyvoláva v nej všelijaké otázky. Stále dumá nad tým, prečo pekný mladík nikomu nedovolí nahliadnuť do svojho vnútra. Peter je bratov pravý opak, aj keď ich spája niečo, čo by zo života veľmi radi vymazali. Tragédia. Peter je napriek hendikepu srdečný a veselý. Ale aj jeho niečo ťaží a dúfa, že práve Kristína môže jeho ponurý život presvetliť. Michal však neverí, že toto dievča je to pravé pre jeho brata, ktorého celý život chráni. Ako sa k tomuto všetkému stavia Kristína?
Príbeh o sile priateľstva a o láske k rodine…

Niekedy anotácia nestačí na to, aby sme si urobili názor. Často preferujem posedenie v kníhkupectve. Nenápadne sa začítam do knihy, ktorú si plánujem kúpiť. Ak ma osloví, nie je nešťastnejšieho pocitu pre moju peňaženku či poličku v izbe. Dnes vám cestu ušetrím. Prečítajte si ukážku z knihy Šepot dúhy práve tu.

Simona Kutišová a jej novinka Šepot dúhy. Zdroj: vinlit.sk
Simona Kutišová a jej novinka Šepot dúhy. Zdroj: vinlit.sk

Ukážka

„Čo sa deje?“ podišiel ku mne Michal.

Peter, v tvári celkom biely, si hlavu opieral o sklo.

„S dedem je zle! Nevezmeš nás do Česiniec? Prosím,“ roztrasenou rukou som si utierala slzy, čo mi stekali po lícach.

„Že sa pýtaš!“ prebehol k dverám a sadol za volant.

„Bratu, mne je zle…“ otvoril Peter dvere a vyvrátil obsah žalúdka rovno pri aute.

Zhrozene sme na seba pozreli.

„Bože, Peťo, nevedel si si vybrať vhodnejší čas?“ vyhŕkol Michal a vtiahol ho nazad. Peter však privieral oči  a znovu ho naplo. „Kriste…“

Ledva sa stihol vykloniť z auta.

„Porazí ma,“ prehrabol si Michal vlasy.

Bála som sa čokoľvek povedať, bolo len na Michalovej dobrej vôli, či nás vezme. Ale obava, že sa s dedem nestihnem rozlúčiť, bola oveľa väčšia!

„Posratý život…“ zaúpel Peter, keď mu žalúdok znovu naplo. „Všetko je nahovno, nahovno…“ vykrikoval. S Luckou sme si vymenili prekvapené pohľady. „Michal má vždy všetko… Vždy všetko…“ mrmlal si popod nos a čelo si opieral o chladné sklo.

„Peťo, musíme už ísť,“ prerušil ho Michal, no Peter si aj naďalej mrmlal svoje. „Ú-úspech, j-je zdravý, príťažliv-vý,“ štikútal. „A uchmatne si aj to najlepšie dievča, Ki-ku…“

Pozrela som na Michala, ktorému sa z tváre vytratila všetka farba. S vytreštenými očami hľadel na brata utápajúceho sa v sebaľútosti.

„A ja mám len túto… tento… zostanem navždy mrzákom…“ zotrel si z pier zvratky a s privretými očami sa oprel o sedadlo. „Posratý život… nikdy nemám… nemal som, čo som chcel…“

Michal pevne zvieral pery, v tvári biely ako krieda, a volant stískal tak silno, že i napriek šeru v aute som jasne videla, ako mu zbeleli hánky.

„Už si okej? Môžeme vyraziť?“ vytisol zo seba.

Peter však neodpovedal. Odfukoval.

Michalovi z pier unikol nešťastný povzdych, nahol sa cez brata, aby zabuchol dvere, a zošliapol plynový pedál. S Luckou nás pritislo o operadlá.

„Máte tam kňaza? Bude ho mať kto zaopatriť?“ otočil sa ku mne a rútil sa pritom ulicou.

„Čo?“

Ešte stále sa okolo mňa ovíjal nepríjemný pocit z toho, čo som práve počula, nehovoriac o tom, že som sa čoraz väčšmi bála, že nestihneme prísť včas.

„Poznám sa s jedným. Zastavíme sa uňho a vezmeme aj jeho. Pre istotu.“

„Ďalšia zastávka?“ zašepkala Lucka, ktorej už oči vyliezali z jamôk.

Prepána, my sa do tých Česiniec fakt nedostaneme!

O niekoľko minút sme zastavili pred tmavou farou. Už počas jazdy zavolal Michal svojmu kamošovi Štefanovi a stručne mu opísal situáciu. Bez problémov súhlasil, takéto nočné prepady zrejme neboli nič, čo by nepoznal. S Luckou sme sa natisli na seba, kaplán nastúpil a my sme sa znovu rútili vpred.

Mlčali sme a ja som bojovala s chuťou vytriasť z Peťa dušu za tri ďalšie zastávky, ktoré si vynútili jeho alkoholové eskapády. Keď sme sa konečne vymotali z mesta, Michal dupol na plyn a ja som sa okamžite prebrala. Očividne zobral naše slová o naliehavosti situácie smrteľne vážne. Za rýchlosť, ktorou sme sa hnali po cestách, by sa nemusel hanbiť ani Hamilton. Čo na tom, že je poľadovica? Čo na tom, že sme sa mohli vykotiť? Čo na tom, že by sme sa už nestihli rozlúčiť, dokonca by sme na pravde Božej predbehli vlastného dedka? Čudovala som sa, že sa neobjavil na ceste nijaký policajt, ktorý by nás zastavil. Možno majú kňazi svojich anjelov strážnych.

Pred domom sme prudko zabrzdili – živí a zdraví.

„Poďme,“ vykročil kňaz k bráne.

„Ďakujem!“ obzrela som sa ešte za bratmi. Michal sa slabo pousmial a vyťahoval bezvládneho Peťa z auta.

Šajo brechal ako divý, z domu sa ozývalo množstvo hlasov.

„Dobrý večer,“ pozdravil kaplán prítomných. Zaregistrovala som, ako prekvapene naňho sesternice pozreli.

Vbehla som do izby. Bola som pripravená prebojovať sa až k posteli, keby bolo treba.

„Dede!“

Strácal sa na posteli, tvár mal zvraštenú od nevýslovnej bolesti. „Kristínka, dcérenka moja, už je so mnou koniec!“ plakal srdcervúco. „Kristínka,“ vyrážal zo seba.

„Dede, no tak…“ nevedela som, ako pokračovať. Hlas sa mi triasol. Blízkosť smrti ma oberala o schopnosť hovoriť i pohnúť sa. Cítila som, ako ku mne zozadu pristúpil „náš“ kňaz. A dedko ma stále držal tak pevne za ruku, až som sa bála, že mi ju rozdrví. A nech! Odťala by som si aj celú ruku, keby mu to pomohlo!


Nerada čítam smutné slová. Osobne sa viac ponáram do veselších príbehov. ALe položme si ruku na srdce. Šepot dúhy je tak reálny, že ho nejde len tak prehliadnuť. Naše chyby, činy alebo rozhodnutia nevieme vrátiť späť. Vieme sa ich len nabudúce vyvarovať. Myslím, že kniha je vhodná aj pre staršie vekové skupiny, než len naše adolescentky. Chcete vedieť, o čom je skutočný život?

Zaujíma vás niečo zo života Simony Kutišovej? Chcete sa dozvetieť niečo zo zákulisia knihy Šepot dúhy? Spýtajte sa v komentároch. AK vás zaujíma viac názorov na knihu, prípadne chcete vyjadriť svoj vlastný, určite sa pozrite na tento odkaz. Kníhkupectvo Martinus sa podieľa na mienke o knihách.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.