Ali Dvořáčková: Knihy boli, sú a dúfam, že aj budú môj život

Ali som spoznala pred nejakým časom vďaka jej blogu Čaja z paláca. Zaujal ma jej pohľad na knižný svet a svet okolo nás, svojim slovom a myšlienkami mi bola sympatická. Som rada, že sa poznáme viac, než len z videnia v komentároch na sociálnych sieťach.

Ali Dvořáčková je blogerka, asistentka predaja v kníhkupectve, mama. Od detstva rada píše a svoje myšlienky zachytáva na papier. Píše skutočne pútavo, na jej článkoch sa vždy zasmejem, zamyslím alebo sa naučím niečo nové.

Čaja z paláca je blog venovaný mamičkám a ženám, prípadne každému, kto sa chce zasmiať alebo zamyslieť nad príbehmi, ktoré prináša sám život.

Vzhľadom na to, že svoj obsah venuje aj knižnému svetu, rozhodli sme sa Ali zapojiť do nášho projektu Marcové knihobranie a tiež sme ju vyspovedali.

Najobľúbenejší autor

Samozrejme Mark Twain. Pre mňa neprekonateľný majster pera, ktorý videl hlboko do ľudskej mysle a duše. Milujem jeho tvorbu, lebo je nadčasová a stále mi má čo povedať.

Najobľúbenejšia kniha

Tajomný cudzinec – a opäť raz Mark Twain. Tento titul som čítala snáď stokrát, a stále ma prekvapí, že myslenie ľudí sa za tie roky, odkedy knihu napísal, nikam nepohlo. Je to akési nastavenie zrkadla ľudstvu, ktoré všetky svoje hriechy zvaľuje na Boha či Satana, no do seba nepozrie.

Nedočítaná kniha  

Juj, tých bolo, udať iba jednu? Všetky knihy točiace sa okolo vojny či holokaustu. Ale mimo tejto témy som nedočítala asi iba jednu: Twin Peaks: Tajný deník Laury Palmer od Jennifer Lynch. Z tej knihy šla tak negatívna energia, že som sa nedokázala prinútiť ísť až do konca.

Prečo práve knižný svet 

Knihy boli, sú a dúfam, že aj budú môj život. A nemyslím tým len čítanie a písanie (do šuflíka), ale aj tým, že knihy predávam, a v tej práci som sa neskutočne našla. Možno to nie je najlepšie platená práca, no mne dáva viac.

Žijem v zajatí kníh, pretože verím, že písané slovo dokáže z človeka vytiahnuť to najlepšie z jeho vnútra. Knihy vyvolávajú emócie, a tie sú práve indikátorom ľudskosti.

Najobľúbenejšia knižná postava

Huckleberry Finn – a opäť raz Mark Twain. Huck bol prvý chlapec, do ktorého som bola skutočne zamilovaná. Predstavoval všetko, čo som kedy na mužoch milovala: slobodu, divokosť, nezávislosť, vlastný názor, zmysel pre humor, prirodzenú inteligenciu.

A to čo si o ňom kto myslel, mu bolo ukradnuté. Okrem toho, že bol mojou láskou, bol aj mojim vzorom a konečne som došla do štádia, že som ako on (smiech).

Nejmenej obľubená knižná postava

Sansa Stark z knihy Hry o tróny. Jedno čo neznášam na postavách (knižných, filmových, seriálových, skutočných) je hlúposť, nečinnosť a nedostatok sebareflexie.

Neskutočne mi lezie na nervy, ak si postava ani po toľkých ranách od života konečne nedupne, nechytí osud do svojich rúk, ale nechá iných rozhodovať o jej živote. Takých ľudí vraj treba ľutovať, ja by som ich prefackala.

Tip na čítanie

Muž, ktorý sadil stromy – Jean Giono – titul, ktorý by si mal prečítať každý. Skvelý dôkaz toho, že zdanlivo nepodstatné a zbytočné maličkosti, ktorými žijeme dokážu premeniť vyprahnutú púšť na zelené miesto plné nádherného života. Je to iba na nás.

Ali je pre mňa veľmi zaujímavý človek, pretože okrem všetkého píše aj knihy. Svoj rukopis poslala do vydavateľstva, kde sa zapáčil a onedlho sa dočkáme aj reálnej knihy na pultoch. No naša nová autorka nezaháľa a píše ďalej. Preto sme sa rozhodli spýtať sa na bližšie informácie z jej života.

Ahoj Ali, teraz sme ťa trochu opísali v článku a knižných preferenciách. Skúsiš sa nám predstaviť ešte viac?

Som obyčajná predavačka a milovníčka kníh, ktorá sa rozhodla, že sa po rokoch vráti k svojej starej láske – písaniu. K môjmu rozhodnutiu mi dopomohol aj môj syn, vďaka ktorému som sa rozhodla blogovať. Tým, že pracujem v Paláci kníh, začala som si hovoriť Čaja z Paláca. A som prekvapená, ako sa to ujalo nielen u nás v práci.

Najskôr som to brala iba ako psychohygienu a posilnenie mozgovej kôry. Môj večne uplakaný syn mi dával dostatok námetov na článok. Ako rástol a jeho náročnosť začala ustupovať a ja som sa vrátila do zamestnania, začala som písať o mojej práci, o knihách i živote.

Okrem toho, že si blogerka, asistentka predaja v kníhkupectve, si aj mama na plný úväzok. Ako sa to všetko dá skĺbiť? Nie je to niekedy chaotické? Je možné robiť všetko v takej úrovni, aby si bola sama so svojou prácou a výsledkami spokojná?

Myslím si, že kde je vôľa, tam je cesta. Samozrejme, že odkedy som skončila materskú toho času je pomenej, no stále si viem ukradnúť tých pár chvíľ na písanie. Našťastie môj syn akceptuje moju vášeň a keď „to na mňa príde“, nechá ma písať.

Vie, že keď skončím už som opäť iba jeho. Ale, aby som bola úprimná, mám skvelého chlapa, ktorý mi v domácnosti neskutočne pomáha, ale hlavne navarí.

Pretože to bez okolkov priznám, som asi jediný človek na svete, ktorý nevie uvariť jedlé jedlo, aj keď sa skutočne veľmi snažím. A okrem toho ma aj podporuje v písaní. Takže aj vďaka mojim chlapom ide všetko.

Akí sú tvoji zákazníci v kníhkupectve?

Ako zisťujem, zákazníci sú asi všade rovnakí. Občas milí, občas hrôzostrašní, občas divní. Ale zas, každý deň sa vďaka nim naučím niečo nové. A môžem si vyskúšať niekoľko povolaní.

Niekedy sa vďaka nim cítim ako veštica, doktorka, psychoterapeutka, právnička, učiteľka, policajtka, bylinkárka, historička, programátorka, jediné čo nezvládam je kuchárka.

Stretla si sa aj s čudnými požiadavkami? Ja som si raz zažila, ako v Tescu chcel pán kúpiť klasický klavír z nejakej cennej kolekcie. Máš niečo podobné?

Hoc sa snažíme všetky požiadavky našich zákazníkov vyplniť na 100%, nie stále sa to dá. A každý deň sa čudujem, čo všetko sú ľudia schopní hľadať v kníhkupectve. Od kondómov, cez sáčky na tlačenku, nábytok až po životnú lásku či počítačové kurzy.

Aké knihy najčastejšie hľadajú a čo naopak odmietajú? Vedia čo si chcú kúpiť alebo potrebujú skôr poradiť?

Som celkom milo prekvapená, koľko ľudia čítajú. A skutočne musím uznať, že čo človek, to iný vkus. V poslednej dobe sú celkom v kurze knihy z obdobia holokaustu a Druhej svetovej vojny. A v tesnom závese za nimi knihy s erotickým nádychom.

Avšak, nedá sa z toho urobiť jednoznačný obraz čítanosti či obľúbeného žánru. Ale naša predajňa je tak trochu atypická od ostatných, ku nám chodia skôr na odbornú literatúru.

No zatiaľ som sa nestretla s niečím, čo by vyslovene odmietali. V dnešnej dobe je skutočne veľký výber, a to čo sa nepáči jednému, druhému zas padne ku srdiečku. A to je super.

Pomáha ti tvoj blog v profesii alebo naopak? 

Vďaka našim zákazníkom a ich hláškam mám nevyčerpateľnú studnicu námetov na články. A na druhej strane musím priznať, že odkedy si píšem virtuálny denník a dávam na papier svoje „dumky“, akási som uvoľnenejšia a tolerantnejšia k ostatným.

A hlavne som sa naučila nebrať si veci osobne, čo mi pomáha hlavne pri „nevystatých“ zákazníkoch, už nemám chuť ich „biť knihami po hlave“. Čiže mám takú svoju súkromnú terapiu.

Taktiež som vďaka blogu spoznala iných výborných aj knižných blogerov, vďaka ktorým mám väčšie informácie o knihách. Nie je v mojej moci prečítať si všetky knihy, a preto každá recenzia mi priblíži titul, ktorý môžem potom ja odporučiť zákazníkom. Je to taká obojstranná spolupráca.

Mnohí vieme, že aj píšeš. Spomínala som aj vyššie, že si úspešne poslala svoj rukppis do vydavateľstva. Ako to dopadlo? Prezradíš nám detaily?

Píšem už od detstva, a mám zásuvku plnú svojich románov a poviedok. Ale kým som bola na materskej, prepracovala som sa konečne k prepracovaniu a dokončeniu jedného, ktorý sa mi už roky odohrával v hlave.

A nakoniec som našla v sebe aj odvahu ho zaslať do vydavateľstiev. Jedno sa ozvalo kladne a momentálne pracujeme s editorkou na úpravách.

O čom je tvoja kniha? Povedz nám, prosím, o nej niečo viac.

Ako inak, kniha je o láske. Hlavná hrdinka si naprieč stáročiami musí hľadať svoje miesto pod slnkom aj bojovať o svoje šťastie. Keďže som milovníčka tajomna, ale aj ezoteriky, nesmú chýbať ani magické schopnosti či minulé životy. Ja to tak pracovne nazývam, moje ezofantasy.

Kedy sa jej asi dočkáme? Vyzerá veľmi zaujímavo.

Pevne dúfam a verím, že do leta by sme sa jej mohli dočkať na pultoch aj nášho Paláca.

Pripravuješ už teraz aj niečo iné alebo uvidíš, aký bude ohlas po prvej knihe?

Samozrejme, už od leta pracujem na svojom ďalšom románe, ktorý by som zas chcela vydavateľstvu ponúknuť do konca roka. A ja verím, že sa mi to podarí.

A prečo si sa rozhodla okrem toho všetkého písať? Predsa len, vytvoriť nový svet, aby si získal svojich čitateľov je celkom náročné.

Pretože milujem písané slovo. Pri tom, ako na papieri ožívajú postavy, ktoré doteraz iba pobehovali v mojej hlave a šepkali mi svoje osudy zažívam taký ten pocit duševného sebauspokojenia. Tie hlasy kričia tak silno, vyvíjajú sa, žijú a ja ich musím dostať von. Musím písať, lebo to som ja.

A pri písaní článkov je to jednoducho relax. Keď zo seba dostanem ten prúd rýchlych myšlienok a stlačím tlačidlo PUBLIKOVAŤ, aj keď je to len návod na vytvorenie domáceho deodorantu, mám pocit že zo mňa vychádzajú všetky negatívne myšlienky a chmúry. A tie musia ísť von.

Čo je tvojim najväčším snom v knižnom svete? Kam by si to chcela raz dotiahnuť?

Nejde mi len o vydanie knihy, publicitu či nejakú cenu (i keď samozrejme to dobre padne). Moje postavy chcú žiť a skrz svoje životné príbehy ostatným niečo odkázať. Podľa mňa musí dobrá kniha mať nejaké posolstvo.

No taktiež si pri nej čitatelia musia dobre oddýchnuť, ale aj sa zabaviť. A ja chcem, aby sa ľudia pri mojich knihách bavili a smiali sa, plakali ale aj nadávali. Pretože emócie z nás robia ľudí. Idem pevne za svojim snom, verím že sa mi splní.